Ako sme sľúbili Marekovi, rozhodli sme sa s Mirom splniť svoj záväzok a po poslednom zápase v starom roku sme sa vybrali hneď na ten prvý v novom roku. Tentoraz nás čakal prvý domáci zápas Prievidze v roku 2025, ktorý bol zároveň 149. baníckym derby. Tento zápas mal všetko, čo k derby patrí – napätie, rivalitu a výnimočnú atmosféru.
Komplikácia nastala hneď po našom príchode do haly. Pozreli sme sa na rozcvičku domáceho mužstva a s prekvapením zistili, že Marek nie je na palubovke. Trochu nás to samozrejme zamrzelo. Nehral kvôli chorobe, a tak sa nemohol presvedčiť, že sme svoj sľub dodržali. Prišli sme na tento zápas, aby nás v hale mohol vidieť častejšie, no tentoraz to kvôli jeho absencii nevyšlo.
Rýchlo sme skontrolovali situáciu na druhej strane. V kádri Handlovej boli obe postavy, na ktoré sme sa tešili. Prvou bol Jakub Petráš, ktorý pochádza z Rajca, rovnako ako my. S Mirom sa poznajú už od čias, keď hrávali basket na sídlisku, a ja sa s Kubom poznám tak z videnia, vždy pozdravíme, keď sa stretneme v Rajci. Už minulý rok sme mali spoločné stretnutie v Handlovej, takže tento kontakt máme za sebou. Kubo je hráč, ktorého pravidelne sledujeme obaja – ja aj Miro.
Druhou postavou, na ktorú sme sa tešili, bol Braňo Pipiška, kapitán Handlovej. Na Braňovi je zaujímavé to, že je rodákom z Prievidze, no vedie tím rivala. Okrem toho, krátko pôsobil v juniorskom tíme Academic Žilina pod trénerom Milanom Rožánkom, kde si zahral spolu s Mirom. Hoci to bolo len epizódne, Miro si na Braňa spomína, Braňo na Mira už asi ťažko 😂.
Ja som s Braňom bol v kontakte ešte v čase, keď hrával v Lučenci, a máme za sebou aj spoločnú fotku práve tu, v Prievidzi. Tieto spojenia robia z Braňa a Kuba pre nás špeciálnych hráčov, ktorých sme sledovali v drese Handlovej.
Čo sa však týka mojich osobných fanúšikovských preferencií, tak v týchto zápasoch som pravidelne na strane Prievidze, pretože tento klub je mi bližší. Mám k nemu osobné väzby – môj otec pracoval ako baník v bani Cígeľ Prievidza a na čas tam s mamou aj bývali. Hoci som sa už narodil v Rajci, Prievidza mi vždy zostala blízka. Preto vo všetkých zápasoch basketbalovej extraligy, keď už nepôsobí žilinský tím, fandím Prievidzi.
Je sa vôbec ešte s kým fotiť?
Cestou na zápas sa ma Miro s úsmevom spýtal, s kým sa dnes plánujem fotiť, či som si už nevyčerpal všetkých adeptov na poslednom zápase. Pravdupovediac, môj pôvodný plán bol mať fotku iba s trénerom Garethom Murrayom, ktorý prišiel do Prievidze počas tejto sezóny.
Murray je zaujímavý typ – ako hráč hral na majstrovstvách Európy za Veľkú Britániu a na hrách Commonwealthu reprezentoval Škótsko. Má za sebou úspechy aj na klubovej úrovni, čo ho robí jednou z najvýraznejších osobností, aké sme mali možnosť v našej lige vidieť. Pridať ho do svojej zbierky stretnutí bolo pre mňa veľkým lákadlom, keďže je bývalým úspešným profesionálnym športovcom.
Keď tréner prišiel do Prievidze bol som smutný….
Gareth Murray nahradil na poste hlavného trénera Sašu Jankoviča, ktorého som mal rád ako hráča a fandil som mu aj ako trénerovi. Keď sme boli v Prievidzi na zápase proti Bilbau v rámci FIBA Europe Cupu, tím ešte viedol Saša Jankovič. Veril som, že bude úspešný, ale potom začali výsledky Prievidze v lige upadať. Vedeniu sa nemožno čudovať, že pristúpilo k zmene trénera, aj keď ma to trochu zamrzelo.
Ako fanúšik som však vedel, že tréneri prichádzajú a odchádzajú a treba dať šancu tomu novému. Myslím si, že Gareth sa svojej šance chytil. Hoci aj na začiatku jeho pôsobenia prišli dve porážky, tím následne ťahal sériu siedmich výhier v rade. Víťazstvo v tomto baníckom derby mohlo byť ich ôsmou výhrou za sebou.
Rozhodcovia sa opäť nezapreli
Trošku som sa zľakol, keď v druhej štvrtine tréner Gareth Murray dostal technickú chybu od rozhodcov. V hlave mi okamžite preblesklo, že by tento zápas nemusel dokončiť na striedačke a ja by som tak prišiel o plánované stretnutie po zápase. Našťastie, druhá technická chyba neprišla a tréner to ustál.
Zaujímavé však bolo opäť raz sledovať výkon našich rozhodcov. Ako by to povedal jeden z fanúšikov v diskusii: „Neviem si vysvetliť to množstvo záhadných rozhodnutí, ktorými prekvapili nielen hráčov a divákov, ale často som mal pocit, že aj samých seba, resp. svojich kolegov.“ Tento postreh naozaj vystihoval dianie na palubovke. Občas to pôsobilo, akoby sa rozhodcovia sami čudovali, čo práve odpískali.
Čo sa týka samotného zápasu, Handlová si odniesla z Prievidze stovku, keď skóre uzavrel na presných 100 bodov poslednou strelou zápasu – úspešnou trojkou Dalibor Hlivák. Hala to samozrejme ocenila mohutným rachotom. Atmosféra bola elektrizujúca a táto posledná strela len podčiarkla intenzitu derby.
Rád by som dodal, že som mal tú česť byť účastníkom troch najnavštevovanejších zápasov Prievidze počas tejto sezóny. Prvým bol zápas proti Bilbau v rámci FIBA Europe Cupu, ktorý bol nezabudnuteľným zážitkom. Ďalšie dva zápasy, na ktorých som sa zúčastnil, boli práve tieto extraligové duely s najväčším počtom fanúšikov. 149. Banícke derby navštívilo 2059 divákov, čo ho robí najnavštevovanejším ligovým zápasom tejto sezóny.
Kovbojka po zápase
Po skončení zápasu som rýchlo zamieril k palubovke, aby mi tréner Gareth Murray neušiel. Chcel som si s ním spraviť fotku a zároveň mu pogratulovať k ďalšiemu úspechu. Pri mojej ceste dolu som si však všimol nepríjemnú situáciu. Jakub Petráš sa po podávaní rúk po zápase dostal do roztržky práve s trénerom Prievidze, Garethom Murrayom. Táto situácia, samozrejme, vyvolala hlasné bučanie zo strany domáceho publika, pretože Kubo má v lige povesť hráča, ktorého často premôžu emócie. Táto scéna mu rozhodne nepridala na sympatiách. My s Mirom sme mali v pláne nášho kamaráta, ktorého poznáme z Rajca, po zápase pozdraviť a podať mu ruku. Avšak po tejto roztržke sme usúdili, že by bolo rozumnejšie sa k nemu nepribližovať, aby sme nezbudili zbytočné vášne. Keď som prechádzal okolo neho, všimol som si, že si ešte stále vymieňal názory s fanúšikmi Prievidze.
Misia úspešná
Po zápase, keď tréner Murray dokončil pozápasový rozhovor, sa mi ho podarilo odchytiť. Bol veľmi ochotný a samozrejme súhlasil s fotkou. Keď stál vedľa mňa, jeho výška a mohutná brada ma opäť prekvapili. S jeho postavou som sa cítil, akoby som sa fotil s Vikingom. Škoda, že mal na sebe košeľu, pretože na fotkách z jeho aktívnej kariéry v basketbalovom drese sú viditeľné jeho úplne potetované ruky, ktoré mu spolu s bradou dodávajú ešte drsnejší výzor. Napriek jeho impozantnému vzhľadu je to príjemný chlapík a bolo mi cťou stretnúť takúto osobnosť. Táto fotka pre mňa znamená ďalší špeciálny moment do môjho denníka.
„Stobodový“ Dalibor
Keď sme skončili s fotením, rozhliadol som sa po palubovke a všimol si, že okolo nás práve prechádza Dalibor Hlivák, autor poslednej trojky zápasu, ktorá zabezpečila prekročenie hranice 100 bodov. Táto strela bola skutočne symbolická, pretože ukončila zápas veľkolepo a s výrazným rachotom v hale.
Dalibor, ako slovenský reprezentant, bol pre mňa ideálnou príležitosťou pridať do mojej zbierky ďalšiu významnú osobnosť. Ochotne súhlasil s fotkou a dokonca prehodil pár slov aj s Mirom, čo bolo milé gesto a ukázalo, že si váži fanúšikov.
Tentoraz aj Američania
Počas zápasov si väčšinou vyberám hráčov, ktorých poznám z minulosti – či už ide o bývalých obľúbencov z čias, keď som chodil na extraligové zápasy v Žiline, alebo hráčov, s ktorými som bol v kontakte pri zbieraní autogramov. No keď som sa nedávno doma zamýšľal nad tým, uvedomil som si, že často vynechávam zahraničných hráčov alebo rozohrávačov, ktorí tvoria základ kvality našej ligy.
Keď som sa rozhliadol po palubovke po zápase, zhodnotil som, že prišiel ideálny moment toto zmeniť. Blížil sa k nám C.J. Jackson, domáci rozohrávač a jedna z ústredných postáv Prievidze v tejto sezóne. V tom momente mi však úplne vypadlo jeho meno! Nie, že by som ho nepočul od hlásateľa Fera Tótha už asi 180-krát, ale akosi som si ho v tom inkriminovanom nedokázal vybaviť….😂
Nemal som inú možnosť, než ho osloviť obligátnou anglickou vetou: „Can we take a photo, please?“ Meno zostalo nevyslovené, no C.J-ovi to vôbec nevadilo. Usmial sa, ochotne sa postavil a spravili sme ďalšiu skvelú fotku do zbierky. 😀
Na to, že som mal pôvodne v pláne fotku iba s trénerom, okolnosti nám priali a tak vznikli aj ďalšie. Posledná bola s Marcom Lowingom.
Mark bol posledným hráčom na palubovke, ktorý sa venoval fanúšikom, a samozrejme, aj on si zaslúžil miesto v mojej basketbalovej zbierke. V zápase podal dobrý výkon a ako hráč, ktorý má skúsenosti z NBA kempu a hral aj v iných kvalitných súťažiach, patrí k výrazným postavám ligy.
Čo sa týka záveru tohto výletu, môžem len skonštatovať, že tak dobre, ako sme starý rok na basketbale zakončili, sme ten nový na basketbale aj otvorili. Atmosféra, výkon domácich a všetky stretnutia s hráčmi boli skvelým štartom do roku 2025.
Dúfam, že sa nám ešte podarí zavítať do Prievidze na nejakú zaujímavú konfrontáciu, ktorá sa skončí rovnako úspešne pre domácich.
