Odchovanec žilinského basketbalu Lukáš Hoferica momentálne patrí k oporám nováčika Slovenskej basketbalovej ligy – MBK Karlovka Bratislava. Tento dobre stavaný pivot patrí v tíme k tím skúsenejším, keď už má za sebou extraligové skúsenosti v drese MBK Žilina. So Žilinou sa mu podarilo získať aj bronzovú medailu v sezóne 2010/2011. V tej istej sezóne získal aj ocenenie pre hráča s najväčším nárastom výkonnosti v extralige. Po tom čo však Žilina po sezóne 2011/2012 zmizla z extraligovej mapy dlho sa na extraligových palubovkách nepohyboval ani Lukáš Hoferica. Na tie sa vrátil s Karlovkou až v tejto sezóne. Kde medzitým pôsobil, alebo ako sa dostal do Karlovky sa dozviete z nášho krátkeho rozhovoru. 
Lukáš, v Žiline extraliga skončila za zaujímavých okolností a hráči sa rozpŕchli ako huby po daždi. Kam si sa pobral ty? Keďže v extralige sme o tebe nepočuli….
Vybral som sa mimo Žiliny, konkrétne za prácou do Malaciek. Popri práci som hral prvú ligu za Iskru Petržalka a 2. Ligu za Topoľčany.
Máš informácie o spoluhráčoch zo Žiliny, kto kde pôsobí, si s nimi v kontakte?
Určite mám o nich informácie, stále sme v kontakte aj s tými chalanmi, ktorí sú v zahraničí. Keď sa to dá tak sa stretávame.
Neoslovil ťa niektorý z extraligových klubov, po tom čo Žilina skončila v extralige?
Oslovili ma z Handlovej, Spišskej Novej Vsi a Interu. Nakoniec ale z toho z rôznych dôvodov nič nebolo.
Aké sú podmienky v Karlovke a celkovo život v Bratislave?
Karlovka je klub, ktorý si buduje svoju mládež, čo sa mi veľmi páči. Kontaktoval ma manažér Karlovky František Kubala, či by som nemal záujem za Karlovku hrať. Porozprával mi viac o klube, o jeho filozofii. Nakoniec som na jeho ponuku prikývol. Dostávam tu veľa príležitostí a som tu spokojný.
V tejto sezóne máš zatiaľ výborné štatistky. Považuješ sa za jedného z ťahúňov mužstva? Predsa len, už máš čo to odohraté v extralige aj za mládežnícke reprezentácie.
Sezóna je v polčase a myslím si, že kolektívnou hrou to dotiahneme ďaleko. Podporujeme sa navzájom či už v tréningoch alebo zápasoch. Raz potiahnem ja, inokedy zas niekto iný.
V poslednej otázke skúsme nazrieť do budúcnosti. Ako si predstavuješ svoju budúcnosť?
Uvidíme 😀
Michal Dubovec
foto: Ondrej Bobek
