Pre mňa, ako pre zberateľa podpisov, sú najcennejšie tie chvíle, keď sa môžem osobne stretnúť so samotnými športovcami. Niektorí zberatelia majú možnosť získavať autogramy osobne často, no u mňa je to o čosi iné. Na športové podujatia sa nedostávam tak často, ale o to väčšiu radosť mám z týchto výnimočných stretnutí.
Hokej v Žiline: Lov podpisov po zápase s Třincom
Cez letnú prípravu odohrali žilinskí hokejisti zápas proti hráčom Třinca. Povedal som si, že tam musím byť, nech sa deje čokoľvek. S kamarátom sme vyrazili autobusom do Žiliny, kde nás už čakal náš kamarát Dávid aj s jeho kamarátkou Lenkou. Mal som pripravené fotografie pre piatich hráčov Třinca a dvoch hráčov Vlkov. Nebol som si istý, či to všetko stihnem.
Zápas sme prehrali 2:7, no lov na podpisy sa ešte len začínal. Našťastie som stretol zraneného obrancu Maťa Leška, ktorý mi ochotne vzal do kabíny podpísať fotky Tibora Vargu a Mira Laža. Medzitým sme už s Dávidom a Lenkou čakali pred autobusom Oceliarov.
Našťastie pred vchodom stáli malé deti, ktoré sa každého vychádzajúceho hráča pýtali, ako sa volá. To mi pomohlo odchytiť Václava Varaďu a následne Peťa Hamerlíka, ktorý bez problémov podpísal fotky a odfotil sa so mnou.
Stále mi však zostávali tri fotky a mal som problém identifikovať hráčov v civile. Keď autobus začal štartovať, oslovil som prvých dvoch hráčov, ktorých som videl, a hľadal som Šimona Hrubca. Našťastie, Šimon bol jedným z nich! S úsmevom podpísal dve fotky a rád sa odfotil. Dokonca bol kvôli mne ochotný zavolať Mareka Zagrapana z autobusu. Nakoniec mi pomohol nájsť aj Radka Bonka, a tak som získal všetky podpisy, ktoré som mal v pláne.
Výlet do Prievidze: Basketbalový zápas a nezabudnuteľné stretnutia
Keďže už nemôžeme navštevovať basketbalovú extraligu v Žiline, rozhodli sme sa zájsť na zápas do Prievidze. Čakali sme na vhodný moment, keď sa mi uprostred týždňa ozval Boris Kovalík s tým, že v sobotu hrajú zápas a že by sme sa mali prísť pozrieť. Slovo dalo slovo, a tak sme sa s kamarátmi a otcom jedného spolužiaka vybrali na výlet.
Bol to môj prvý zážitok v poriadnej športovej hale. Po kúpe lístkov sme si sadli niekde do stredu, no päť minút pred začiatkom zápasu nás upozornili, že sedíme na miestach pre permanentkárov. Rýchlo sme sa presunuli na ďalšie voľné miesta.
Počas zápasu sme povzbudzovali hlavnú trojicu hráčov, ktorých sme poznali – Milana Žiaka, Mareka Jašša a Borisa Kovalíka. Po víťaznom zápase Prievidze sme zišli na palubovku. Najskôr sme sa stretli s Borisom, pozdravili ho, odfotili sa a dokonca spravili krátke pozápasové interview. Potom sme sa presunuli za Milanom, ktorý si náš záujem očividne užíval a dal s nami až tri fotky.
Nezabudnuteľné momenty
Tieto stretnutia patria medzi moje najkrajšie spomienky. Sú dôkazom, že stretnutia s hráčmi nie sú len o podpisoch a fotkách, ale o zážitkoch, ktoré ostanú na celý život. Od hokejistov v Žiline až po basketbalistov v Prievidzi – každý z týchto momentov má pre mňa špeciálnu hodnotu.
