Sobotné doobedie som strávil na zápasoch medzi Žilinou a Banskou Bystricou v kategóriách ôsmakov a šiestakov.
Očakával som, že opäť stretnem staré známe tváre – napríklad Buba a Zeďa. Zároveň ma čakala aj premiéra v roli usporiadateľa a to na zápase šiestakov.
Keď sme sa naposledy videli práve v Žiline, prišiel som tam už druhýkrát bez foťáku na zápas tohto ročníka. Chalani boli radi, že som prišiel, ale Maťo sa ma predsa len nenápadne opýtal, či ich ešte niekedy odfotím. Povedal som mu, že určite áno. Aj preto som sa dnes rozhodol vziať foťák predsa len so sebou – hoci sa snažím fotiť čoraz menej. Keď poviem pravdu už nemám z fotiek takú radosť ako kedysi. Možno aj preto, že ma pri tom momentálne všetko bolí. Ale keď to robíš pre kamarátov, tak sa to ešte dá nejako zvládnuť.
Keď som prišiel domov a pustil sa do úpravy a exportu fotiek, snažil som sa to urobiť čo najrýchlejšie, aby som pri tom nestrávil priveľa času. Hľadal som čo najekonomickejší spôsob, ktorý by ma nevyčerpával. Pri niektorých fotkách som sa však predsa len zastavil a skúšal rôzne úpravy. To, že presne vieš, pre koho to robíš, a že chalani budú radi, ťa niekedy prinúti dať do toho aj niečo viac. Myslím, že niektoré zábery sa celkom podarili, a tak som bol po dlhom čase spokojný aj s tým, čo sa mi na tomto zápase podarilo nafotiť.
Zápas ôsmakov nezačal úplne podľa očakávaní. Domáci Vlci sa dostali do vedenia, hoci skúsenosti z minulých zápasov aj papierové predpoklady hovorili jasne v prospech Banskej Bystrice.
Obrat sa začal prišiel približne v desiatej minúte, keď Adam Prečuch vyrovnal na 1:1. Krátko na to sa presadil aj Zeďo, ktorý poslal Bystricu po prvýkrát do vedenia. Od tohto momentu sa už zápas začal vyvíjať podľa očakávaní – a tak, ako sme pri Banskej Bystrici zvyknutí. Do konca prvej tretiny si stihli chalani vybudovať trojgólový náskok.
Potom čo sa týka nejakej dramatickosti zápasu nebolo už veľmi o čom. Bystrica jasne prebrala iniciatívu a napokon zvíťazila jednoznačne 2:12. Zeďo sa blysol piatimi gólmi, čo ma úprimne potešilo. Keď nadviažem na posledný zápas, kde si ho pani doktorka všimla a obľúbila, poviem, že dnes tam bola somnou opäť. Tentoraz mi hovorí: „Pozri sa na tú desiatku.“ Ja som jej s úsmevom pripomenul: „Veď to je váš obľúbenec.“ 😂
A pani doktorka len skonštatovala: „No, na to som aj zabudla, ale presne som si ho všimla. Ten pohyb, tá ľahkosť, ktorú má, to vidíš hneď.“ Asi na tom niečo bude…. 😉
Samozrejme, musím povedať, že výborne hrali všetci chalani. Okrem Zeďa dal päť gólov aj Adam a chalani teda naplnili predzápasové očakávania. Priznám sa, že presne takýto hokej som čakal aj ja – veľa kvality, pekné akcie – radosť to sledovať. Z pohľadu fanúšikov sme si to naozaj užili.
Áno hovorím, že z pohľadu fanúšika, hoci som bol vlastne doma a možno by som sa mal tváriť, že to chalanom až tak neprajem ale prečo vlastne, keď už aj tak všetci vedia, že to nie je pravda…😂
Po zápase som robil chalanom aj nejaké spoločné fotky, a tak sme si spravili opäť niečo na pamiatku aj my. Musím povedať, že si veľmi cením gesto od Zeďa, ktorý prišiel na fotku aj napriek tomu, že minútu pred koncom inkasoval tvrdý hit, narazil hlavou do mantinelu a takto tesne po zápase sa z toho ešte sa úplne neotriasol. No aj tak počkal a prišiel sám od seba, že sa môžeme odfotiť. To si naozaj vážim.
Fotka s Maťom zase úplne nevyšla – zabudol som totiž vrátiť objektív na širší záber. (18 mm) 😂.Ale aj to sa stáva. A ako to pár skúsenostiach už s úsmevom hovorím, keď sa fotka nepodarí, niekedy pomôže jednoduchý trik – hodiť ju do čierno-bielej. Takže tentoraz máme takú inú, špeciálnu verziu na pamiatku.😀
Šiestaci
Potom už nasledoval zápas šiestakov, ktorý bol zároveň mojou premiérou v úlohe usporiadateľa.
Zároveň to pre mňa osobne bol nový tím – dovtedy som šiestakov ešte nevidel hrať, a preto som bol zvedavý, ako sa popasujú s kvalitným súperom, akým je Banská Bystrica.
Očakávali sme, že aj bystrickí šiestaci budú mať svoju kvalitu. Keď som sa pred zápasom pýtal trénera Martáka, ako sú na tom naši šiestaci, spomínal, že spočiatku mali problém zorientovať sa na veľkom ľade. Predtým hrávali totiž na zmenšenom ihrisku, a chvíľu im trvalo, kým si zvykli. Vraj však behom dvoch týždňov urobili veľký progres – naučili sa lepšie stáť v priestore a prispôsobiť sa veľkému ihrisku. Aj výsledky v príprave tomu zodpovedali – najprv neboli dobré, no postupne sa výrazne zlepšili. Aj preto sme boli všetci zvedaví, ako si poradia v ostrom zápase.
Od úvodu bolo jasné, kto bude udávať tempo tohto zápasu. Bystričania boli lepší. Našťastie, Betka v bráne Žiliny výrazne podržala tím a uchránila ho od ešte vyššej prehry. Vlci sa snažili bojovať aspoň o čestné úspechy a napokon sa im góly podarilo zaznamenať, hoci celkovo zápas vysoko prehrali.
Myslím si, že práve tento prvý duel bol pre nich náročný, no zároveň ukázal, kam sa môžu postupnými krokmi posunúť. Určite prídu aj zápasy, kde budú vyrovnanejším súperom, a samozrejme aj víťazstvá. Bola to tvrdá previerka na úvod, ale nie je dôvod vešať hlavy. Dôležité je sústrediť sa na ďalšie zápasy, na zlepšovanie a veriť, že aj odveta s Banskou Bystricou už môže vyzerať úplne inak.
Samozrejme, keďže som bol v úlohe usporiadateľa, nemal som až toľko času na fotenie. Napriek tomu sa mi podarilo zachytiť niekoľko fajn záberov. Najviac sa mi asi vydarila séria záberov brankára Banskej Bystrice Maťa, ktorého som nafotil vo viacerých situáciách. Trochu som sa s nimi pohral aj v Lightroome a vznikli fotky, ktoré sú možno trochu iné než obvykle. A priznám sa, celkom sa mi páčia…. a snáď aj jemu. Takže z tohto pohľadu by som povedal, že hoci nebolo fotiek veľa, niekedy je lepšie mať pár záberov, ktoré naozaj stoja za to.
Na záver ma potešilo stretnutie so Zeďom a ostatnými chalanmi pri odchode zo štadióna. Bavili sme sa aj o tom, kde by sme sa mohli vidieť nabudúce…. Hovorím si, že snáď už budem opäť môcť využiť aj moju mikinu Baranov, ktorá mi leží doma v skrini – samozrejme pripravená na ich zápasy mimo Žiliny. 😀
Dôležitý moment pre mňa prišiel aj pri rozhovore s Kikom, keď som mu vysvetľoval, ako to teraz mám s fotením. Povedal mi jednoducho: „Nezáleží na tom, či fotíš alebo nie. Hlavne príď.“ To mi úprimne dobre padlo, pretože občas to vyzeralo, že pre niektorých ľudí mali hodnotu len tie fotky, a tak človek občas rozmýšľa či má zmysel tam byť aj bez foťáku. Chalani mi ale dali jasnú odpoveď. 🙂
