Včera to bola v Prievidzi solídna emočná horská dráha. To je prvá myšlienka, ktorá mi napadla ak by sa ma niekto opýtal, ako by som opísal odvetný zápas kvalifikácie do Európskeho pohára FIBA medzi BC Prievidza a Cibonou Záhreb.
Napokon to dopadlo pre športového fanúšika veľmi zaujímavým rozuzlením, ktoré môžeš vidieť asi naozaj len v takýchto špeciálnych a špecifických pohárových zápasoch. Iba tam sa totiž môže stať, že vyhráš ale vlastne prehráš no napokon aj tak postúpiš. 😀 Ty ako divák v hale zistíš až po zápase, že sme vlastne všetci víťazi.
Takto to vyzeralo v skratke, poďme sa teraz na to pozrieť trochu podrobnejšie.
Bez výsledkovej tabule
Pred zápasom som vedel, že musíme na postup doma vyhrať o 9, lebo v Záhrebe sa to úplne nevydarilo a Baník tam prehral o 8. To bola ešte celkom jednoduchá matematika. Nejaké ďalšie možnosti čo sa týka prípadného postupu som pred zápasom neštudoval, za prvé som veril, že to domáci pred plnou halou zvládnu a navyše mi ani nezišlo na um, že by existovala aj iná možnosť.
Keď sme prišli pred halu, až ma obliali studené poty, keď som videl aká rada, stojí pred vstupom a trochu som aj zapochyboval či sa vôbec dokážeme do siedmej dostať dovnútra ale podarilo sa. 😀 Tesne pred zápasom sme dostali informáciu o nejakých technických problémoch čo na jednej strane nebolo úplne príjemné ale aspoň sa podarilo halu zaplniť takmer do posledného miesta už pred úvodným rozskokom.
Nakoniec sa ukázalo, že nejaký beťár pravdepodobne omylom vykopol kábel takže na tabuli nebolo skóre, fauly a podobne. Hrať sa bez toho dá ale komplikácia to je, aj pre realizačné tímy a určite aj pre fanúšika. Povedal by som, že domáci hlásateľ Fero Tóth si zaslúži za tento zápas asi prémie, lebo to musel všetko poctivo hlásiť po každom útoku. 😀
Pozeráš, fandíš, rátaš…
Moja hlava sa tiež počas zápasu zmenila na kalkulačku, a to aj napriek tomu, že matematika mi nikdy moc nešla ale situácia si to vyžadovala. K aktuálnemu skóre som si totiž vždy prirátaval ten osembodový rozdiel.
Pred zápasom som si hovoril, že sa skúsim od toho odosobniť a užiť si ten zápas bez stresu. Keď som ale po piatich minútach videl na tabuli stav 13:21, šípil som, že je zle-nedobre. Kalkulačka totiž hovorila – aktuálny rozdiel v skóre je 8 a na to aby sme sa dostali tam kam chceme potrebujeme ďalších 9 – teda 17 bodov. Lenže potom prišla neuveriteľná šnúra 17:2. Prievidza vyhrala prvú štvrtinu myslím o 7 bodov, jasné, že už ma to pohltilo a bol som v zápase so všetkými emóciami. 😀
V druhej štvrtine pokračoval výkon ako v z veľkej knihy, Prievidza viedla po polčase o 19. Jasné, už som bol kľudnejší, hovoríš si no čo už by sa len také mohlo stať, keď v prvom polčase dala Prievidza úctyhodných 63 bodov.
Nuž ale šport a hlavne ten profesionálny je nevyspytateľný a veci sa vedia meniť strašne rýchlo. Včera sme sa o tom opäť presvedčili. Tretia štvrtina nebola úplné zlá ale ten prísun bodov do koša súpera sa trochu zasekol. Z pohľadu celkového výsledku to však stále bolo relatívne v poriadku, myslím že do štvrtej sme išli stále v 16 bodovom náskoku.
Kľud bol zrazu fuč
Potom to prišlo. Štvrtá štvrtina, pomaličky sa ten náskok začal stenšovať, tam nepadla šestka, tam nepadol ľahký kôš, tam Cibona dala trojku a bolo cítiť v celej hale, že ten tlak postupne prichádza. Nakoniec to dopadlo dramaticky. Keďže 3,4 sekundy pred koncom to bolo o osem bodov čo znamenalo, že by sa išlo do predĺženia ale loptu mali hostia a mohli rozhodnúť. Prišli však kroky a zrazu ostávala posledná strela 1,7 pred koncom domácim, tá však nepadla a do predĺženia sa skutočne išlo.
Všetci sme víťazi….
Tam najprv Prievidza viedla o tri a mala loptu lenže 6 sekúnd pred koncom to bolo zase o tri pre Cibonu (v celkovom súčte) a samozrejme všetci sme čakali, že posledná strela bude za 3 aby sme aspoň vyrovnali.
Lenže prišiel prienik do koša, dva body a koniec zápasu. Jasné, že sa trištvrte haly pozeralo, že čo sa stalo, prečo toto a prečo takto, však to nedáva zmysel. 😀 Lenže trištvrte haly buď nevedelo alebo zabudlo, že postupuje aj lucky looser, teda mužstvo, ktoré síce prehralo ale najmenším rozdielom aj v rámci ostávajúcich zápasov.
Takže nám bolo po zápase oznámené, že Cibona dvojzápas vyhrala ale postupuje aj Prievidza….😀 Samozrejme hráči to vedeli ale pre niektorých divákov vrátane mňa to boli riadne šoky. 😂
A tak sme vlastne vyhrali všetci. Fanúšikovia Prievidze vytlieskali hráčov Cibony, hráči Cibony fanúšikov Prievidze a vlastne celé to skončilo dobre. Skoro ako v rozprávke….😂
Koniec našej série
Tento zápas mal pre mňa ešte jednu drobnú chybičku krásy. Náš El kapitano Marek Jašš nedal trojku, hádam prvý raz, keď som bol na zápase a naša pekná séria tak skončila. 😐😀 Ale to je v tomto prípade už len maličký, nie až tak podstatný detail. 😂
BC Prievidza – KK Cibona Záhreb 101:94 pp (63:44, 87:79)
Prievidza: Toussaint 21, Thomas 16, Tolbert 12, Andre 8, Hlivák 7 (Reynolds 17, Smith 14, Odukale 4, Novák 2, Jašš 0)
Najviac bodov – Cibona: Šiško 26, Lončar a Radovčič po 14
TH: 24/14 – 24/18, fauly: 25 – 24, trojky: 11 – 10, rozhodovali: Calatrava (Šp.), Zapolski (Poľ.), Hekimoglu (Tur.), štvrtiny: 30:23, 33:21, 14:17, 10:18 – 14:15, 2233 divákov.
