V sobotu som bol fotiť v Kysuckom Novom Meste súboj o titul, ktorý ale nebol len o boji o pohár a postup do vyššej súťaže.
Pred zápasom
Keď som prišiel na ihrisko, kde bolo ešte ticho pred búrkou, dostal som nejaké pokyny od domáceho trénera čo sa bude diať, čo treba zachytiť. Vedel som, že to nebude len ďalší zápas, nie obyčajný, vôbec nie tuctový… A tak som sa snažil k tomu aj pristúpiť.
Tréner mi potvrdil informáciu, ktorú som tušil, totiž týždeň predtým mi písal jeden z hráčov, že by potreboval fotky kapitána Lukáša Bugáňa, keďže tento zápas bude pre neho posledný v kariére a chceli by mu dať urobiť niečo na pamiatku, čoho súčasťou mali byť aj moje fotky. Keď mi tréner povedal, že mu to budú odovzdávať pred zápasom, záležalo mi na tom aby som to zachytil tak ako sa patrí, aby to bola pekná pamiatka. Preto som sa veľmi nepozeral ako tá koláž čo mu chalani odovzdávajú vyzerá…
Keď som sa na to potom lepšie pozrel pri úpravách a videl som tam viacero svojich fotiek, tak ma to potešilo. To sú veci, ktoré ti ukážu, že to, čo robíš, má zmysel. Že niekto, kto obetoval strašne veľa tomu klubu, bude mať takúto pamiatku, ktorá bude asi visieť niekde na stene. A asi sa bude často pozerať na tie fotky, aj na tie, ktoré si fotil ty. A to je vlastne asi ten najlepší pocit pre fotografa. Teší ma, že Lukáš bude mať pamiatku, na ktorej som sa mohol podieľať.
Zápas
Samotný zápas bol super, možno ani nie tak futbalovo, lebo to bol boj, hralo sa o veľa a nikto nechcel urobiť chybu. Ale viac ako 1000 ľudí na tribúnach, fankluby, pokriky, svetlice, to ťa ako fotografa vždy baví, lebo na Slovensku to nezažívaš každý deň. Akurát to nedopadlo úplne tak ako sme chceli. Výsledkovo. Jasné mám k tomu klubu blízko a chalanom som to prial. Zvlášť, keď to bol posledný zápas pre Bugyho a končiť kariéru titulom by bolo pekné a určite aj zaslúžené…
Lenže Daniel Hundák to zariadil inak a tešila sa Bytča. Keďže ja som v prvom rade fotograf, spomenul som si ako sme boli pred mesiacom v Rajci a úplne v pohode sme cez polčas pokecali, aj o tom ako by tá liga asi mohla dopadnúť.
Trénoval totiž v Rajci U13-ku Bytče…. Potom sme boli s chalanmi z Bytče nedávno 2x na výbere… so zverencami trénera, ktorý poslal Bytču do 3.ligy a rozosmutnil Kysucu a tak trochu aj mňa….
Čo tým chcel básnik povedať….😀 Svet je malý a veci sú prepojené niekedy viac ako by sme si mysleli a nikdy nevieš kedy a v akej role toho druhého stretneš, lebo všetko sa to mení strašne rýchlo.
Takže čo mi iné zostávalo ako Danovi v sobotu podať ruku a zagratulovať, lebo nakoniec, aj tak chcel iba vyhrať zápas ako všetci akurát jemu sa to podarilo a nám nie. 😀
Po zápase
Po zápase. Na jednej strane veľká radosť na jednej strane smútok. A predsa. Lukáš letí do vzduchu, je to oslava? Možno… ale oslava jeho kariéry, všetkého čo od roku 2005 pre klub obetoval. Aj keď to neboli emócie ako po víťazstve určite museli byť silné. Napriek tomu keď prišli za Lukášom chalani z U10, ktorí pred zápasom vyprevádzali hráčov s tým, že by sa s ním chceli odfotiť, neváhal ani chvíľu, a tak vznikla táto fotka, ktorá môže byť symbolom odchádzajúcej a nastupujúcej generácie.
Nedeľa
V nedeľu ráno prídeš do Hlbokého s Kamennou Porubou a tréner mladších žiakov sa ťa opýta či si nefotil aj včera v Kysuci. No jasné… 😀 Lebo aj on tam hral. 🙂 Potom porazí so svojimi zverencami aj Porubu. a ty už sa zmôžeš len na: Neprinášaš mi radostné chvíle do života…..😂 Samozrejme v srande. 🙂 A skončí to ako?
Ty urobíš jeho tímu spoločnú fotku, on tebe fotku s Dankom a s úsmevom si podáte ruku každý ide svojou cestou. A raz sa asi opäť stretnete ale nevieš kedy ani kde, možno to ale bude skôr ako by si si myslel.
Takže áno ako fotograf mám k niektorým tímom samozrejme bližšie ale snažím sa byť tak trochu pre všetkých, lebo väčšinou sa každý poteší, nejakej tej fotke. 😀
Našťastie väčšina ľudí to chápe a niektorí to možno ešte len pochopia. Niektorí nie ale to nevadí. 😀
