Pán tréner Ramsay na mňa vždy pôsobil, že je tak trochu z iného sveta. Lepšieho, optimistickejšieho, a že je vlastne akousi anomáliou v našom hokeji alebo aj spoločnosti celkovo. Ale chvalabohu za ňu! Lebo ono sa to pri čítaní tej knihy, ktorá je inak napísaná veľmi dobre aj celkom potvrdilo, keď už v úvode spomína ako mu ľudia ďakovali za to, že prišiel nášmu hokeju pomôcť ale zároveň mu hovorili, že to čo chce dosiahnuť nebude fungovať.
On si však išiel a ide svoje, keďže je mentálne nastavený asi úplne inak ako 95% Slovákov (minimálne) a preto sa mu vlastne nakoniec aj podarilo dosiahnuť to, čo si zaumienil a pekne to všetko od začiatku svojho pôsobenia pri našej repre opisuje v knihe. Toľko myšlienok, ktoré ma zaujali som si v knihe už dávno nepoznačil. Akurát som sa začal pri čítaní a uvažovaní nad tým všetkým trochu báť čo sa stane až „dedko“ Ramsay raz naozaj odíde. Nájdeme podobného optimisticky mysliaceho človeka, ktorí sa toho nebojí a hráči mu dôverujú? Na to nám odpovie asi až budúcnosť ale snáď áno, lebo zahodiť ten kusisko roboty, ktorý tu tento milý pán urobil by bola obrovská škoda.
Ešte ku knižke samotnej. De facto som ju prečítal za dva dni čo u mňa nie je zvykom (väčšinou mám trochu slimačie tempo) ale viac menej sa čítala sama a navyše je tam veľa obrázkov… 🙂 Pri tom čítaní som si spomenul na fotku, kde bol Craig po návrate z OH s pivom v ruke. Pivo sa v nej totiž spomína dosť často, Craig ho má totiž rád (to máme spoločné…) A vlastne som sa pri čítaní tejto knihy ani necítil tak, že čítam knihu. Skôr som si predstavoval, že sedím s Craigom niekde na pive a on mi rozpráva čo všetko bolo za tým čo sme všetci videli v telke a z čoho sa nakoniec tešilo celé Slovensko.
Za mňa výborná kniha 🙂
