Papierové predpoklady môžu byť všelijaké ale tie ešte žiadny derby zápas nikdy nevyhrali. To platilo aj včera v Kamennej Porube.
Totiž, logika hovorí, že mužstvo, ktoré viac ako rok netrénuje a ani sa tým netají by v rovnakej súťaži, proti mužstvu, ktoré trénuje pravidelne niekoľkokrát do týždňa nemalo mať šancu. ALE. Derby je trochu špecifický zápas. Samozrejme, všetci sú radi, že prišlo veľa ľudí ale na každého to vplýva trochu inak. Niekto sa vyhecuje, niekto je z toho naopak trošku nervózny. A potom sa tie rozdiely čo sú na papieri často stierajú.
Preto to nie vždy je nejaký oku lahodiaci futbal ale nikdy tomu nechýba nasadenie, bojovnosť a emócie. Presne tak to bolo aj včera.
Pre mňa to bol samozrejme tak isto špecifický zápas, keďže momentálne je to tak, že pravidelne chodím na futbal tam aj tam, podľa toho kto hrá práve doma. Takže dilema bola aj čo si vlastne obliecť aby sa nikto neurazil, nakoniec som vsadil na neutrálnu červeno-čiernu mikinu čo okamžite po mojom príchode do Poruby ocenil vedúci Ďurčinej Feiso, že som na to myslel. 😀
Každopádne, všetci sa dobre poznáme, všetci tak nejak vedia čo od seba môžu čakať. Porubci veľmi dobre vedeli, že Ďurčiná netrénuje, veľmi dobre vedeli že hrajú doma a oslavujú 70. výročie založenia klubu v Kamennej Porube, takže vedeli aj to, že väčšina z tých veľa veľa ľudí čo príde bude očakávať ich víťazstvo. A to už je solídny tlak, ktorý nie je úplne jednoduché zvládnuť. Po zápase mi Knoťo (Tomáš Knotek) povedal: No hraj v kľude a nebuď nervózny, keď je tu na futbale pomaly viac ľudí ako v Žiline. 🙂
Nuž a aj to sa nakoniec pravdepodobne nejako prejavilo. Porubci veľmi dobre vedeli ako Ďurčiná hrá. A napriek tomu s tým v prvom polčase nedokázali urobiť nič ale, že naozaj nič, ani sa poriadne dostať k bráne. Naopak, Ďurčinej sa podarilo otvoriť skóre, keď sa presadil Maťo Arpáš a prekvapil Tomáša Majerčíka v bráne Kamennej Poruby. A keby Maťo Košút premenil svoju veľkú šancu mohlo byť pre domácich ešte horšie….
Tí začali v druhom polčase aktívnejšie a išli so zápasom niečo urobiť. A potom to prišlo. Emócie….😀 Tam penalta nebola, tam penalta bola a potom bola aj ďalšia….😀 No, povedzme to diplomaticky, že pán rozhodca nemal druhý polčas úplne v rukách…😀
V praxi to znamenalo, že Poruba najskôr z penalty vyrovnala, keď sa Filip (Kasman) obetoval a vyrovnanie odniesol možno aj otrasom mozgu… Potom ale prišla penalta aj pre Ďurčinú a Peťo Hájek pri svojej premiére v drese Ďurčinej hneď aj skóroval. (Tu by sa ešte patrilo dať kredit hosťujúcemu manažmentu, ktorý zamakal a snáď už ich teda taká situácia ako v Hornom Hričove kde boli bez náhradníka nepostretne)
Potom ešte nejaký gól padnúť mohol ale Majer chytil jeden čistý, a Šimo v čistej šanci trafil len do Tomáša v bráne Ďurčinej. Takže tá si napokon okrem gastronomického zážitku z guľáša čo pripravili domáci odniesla aj tri body.
Po zápase som stretol tím Televízie Raj, ktorý tvoril môj kamarát Tomáš Hládek a tréner Ján Holúbek, ktorý boli na tomto zápase aby ho zhodnotili aj do relácie, ktorá bude k dispozicí neskôr v rámci týždňa ale my sme ho teda spoločne zhodnotili už na mieste. Janko, ktorý je známy ako tréner búrlivák ocenil atmosféru a emócie a moc sa mu nechcelo veriť tomu, že Ďurčiná netrénuje, napokon skonštatoval, že v tom prípade sú chalani naozaj veľký srdciari s čím sa určite dá súhlasiť. Najviac spomedzi hráčov ocenil výkon Jara Kotríka, z ktorého bol doslova unesený.
REPORTÁŽ TELEVÍZIE RAJ:
V Porube naplánovali na tento zápas aj oslavy 70 rokov futbalu v Kamennej Porube a vždy sa lepšie oslavuje po víťaznom zápase. Lenže naplánovať vieš všeličo ale výsledok zápasu nie…
Peknej akcií kde si domáci funkcionári uctili bývalých hráčov a ľudí, ktorí pomohli rozvoju futbalu v Kamennej Porube to ale nezabránilo. 🙂
Domáci boli koniec koncov spokojný so všetkým čo sa týkalo ocenenia bývalých hráčov, návštevy, počasia, aj guľáš sa pojedol a vlastne sa všetko vydarilo…. až na ten výsledok na ihrisku.
Ale bodaj by takýchto zápasov bolo čo najviac. 
