Kto sleduje môj Instagram tak už asi zachytil, že mám trošku špeciálny vzťah s chalanmi z jedného futbalového tímu v Poľsku. Konkrétne s chalanmi z Lechu Poznaň ročníka 2010. Často si píšeme, hlavne o tom ako sa im darí ale občas aj o bežných veciach. Nedávno ma zaujala iniciatíva jedného z nich, ktorý dostal nápad založiť vo svojom meste niečo ako pouličnú futbalovú ligu. Pripomenulo mi to ako sme ako deti hrávali mi futbal na školskom dvore alebo na ulici čo už sa v dnešnej dobe tak často nevidí.
Pôvodcom tejto myšlienky v poľskom Leszne bol Adam Sakowicz a tak som ho poprosil aby nám o tom ako sa celá tá myšlienka zrodila ale aj o sebe a svojej vášni k futbalu prezradil niečo viac.
Adam s futbalom začínal v Leszne, kde býva ale momentálne je už súčasťou akadémie Lechu Poznaň aj keď dostať sa tam nebolo nič jednoduché. Tréneri z Lechu boli na turnaji Koziołek Poznaň kde som hral za tým Football Academy Leszno tam si ma všimli a spýtali sa môjho otca či by som nechcel prísť na testy. Prišiel som tam a bolo nás tam 42 a z nich vybrali do tímu iba jedného – mňa.
Je veľmi dobrý pocit byť súčasťou tak veľkého klubu s bohatou históriou. Mám tu veľmi veľa talentovaných spoluhráčov, je tu veľa skvelých trénerov a atmosféra je veľmi dobrá. Bolo by super keby sa klubu podarilo na 100. výročie založenia vyhrať titul majstra Poľska. Nedávno pri domácom zápase sme mali práve oslavy toho výročia a bol to skvelý zážitok. Chcel by som niečo podobné zažiť ako hráč Lechu.
Futbal je pre Adama rovnako aj pre jeho spoluhráčov dôležitou súčasťou života a od pôsobenia v Lechu ho neodradilo ani to, že musí na tréningy a zápasy dochádzať. Spoločne s rodičmi to zvládame a nerobí nám to väčší problém. Dochádzanie autom na tréningy či zápasy nám trvá asi 45-55 minút.
Akadémia Lechu Poznaň je bez pochyby jednou z najlepších v Poľsku a tak chalani musia tvrdo pracovať nie len na tom aby porážali súperov ale aj na tom aby sa tam udržali, keďže na svoju šancu čaká mnoho iných chlapcov, ktorý by si v nej radi zahrali. Určite nie je ľahké udržať stále stopercentné nasadenie v tréningoch a zápasoch. Mal teda Adam už aj chvíľu, kedy si povedal, že už nezvládze alebo, že by chcel s futbalom skončiť? Nie nad takýmyto vecami som nikdy nerozmýšľal. Človek sa nikdy nemôže vzdávať. Ja milujem futbal, je to celý môj život! Veľmi sa teším, vždy keď ho môžem hrať.
To, že sa nikdy nevzdáva Adam a tiež niektorí jeho spoluhráči museli potvrdiť v zime. V Poznani sa hral veľký turnaj Lech Cup a všetkým chalanom veľmi záležalo na tom aby si na ňom mohli zahrať, no v nominácií bolo voľných iba 10 miest hráčov, keďže išlo o halový turnaj. Aj keď všetci robili čo mohli aby v tréneningoch a zápasoch dokázali trénerom, že práve oni si zaslúžia nomináciu na tento turnaj, napokon si Adam ani niekoľko jeho ďalších spoluhráčov na turnaji nezahralo. Nebrali to však ako žiadnu veľkú tragédiu. Ani po tomto momente som sa nevzdal a bola to pre mňa motivácia do ďalšej práce, aby keď nastane opäť podobná situácia som sa do nominácie dostal.
Napriek tomu, že nie všetci na turnaji hrali, všetci tam boli spolu a tí, ktorí nehrali podávali lopty a povbudzovali svojich kolegov za čo si po turnaji vyslúžili pochvalu aj od svojho trénera, keď ukázali, že majú naozaj silného tímového ducha. Poprosil som teda Adama aby skúsil pár slovami opísať svoj tím. Určite je v našom tíme silný tímový duch, sme odvážny, za žiadnych okolností sa nevzdávame a hráme futbal s radosťou a vášňou. A sme milý 🙂 .
A čo keby sme sa skúsili pozrieť o pár rokov do budúcnosti, kde by si sa najradšej videl? Určite by som si raz chcel zahrať v drese Barcelony na Nou Campe. Je to môj obľúbený klub. No a samozrejme okrem toho by som chcel hrať za prvé mužstvo Lechu Poznaň a nastupovať za reprezentáciu Poľska.
Teraz zbieram dresy futbalistov, fotím sa s hráčmi. Rád by som všetky tieto veci zažil aj z druhej strany – ako hráč. Rád by som sa podpisoval, rozdával dresy a robil všetko čo k tomu patrí. Musím však tvrdo pracovať aby som to dosiahol, ešte je predomnou veľa rokov tvrdej práce aby sa mi to podarilo. Veľa trénujem aj individuálne a snažím sa zlepšovať. Občas urobím aj nejaké videá s vecami, ktoré som sa naučil. Rád sa podelím s tým ako trénujem, robím veľa pokrokov. 🙂
Založil v meste futbalovú ligu
Futbal Adamovi zaberá veľa času, no napriek tomu sa rozhodol spolu so svojími kamarátmi založiť futbalové mužstvo a hrávajú proti iným takto poskladaným mužstvám. Napokon tento nápad prerástol dokonca do toho, že si v Leszne založili vlastnú ligu.
Celé to s tou ligou bol môj nápad spoločne s ďalším kamarátom, ktorým bol Bartek Radola, ktorého týmto pozdravujem 🙂 . Porozprávali sme sa s kamarátmi a založili mužstvá. Ďalším zo zakladateľov je Mikolaj Kaszuba, spolu s ním som založil náš tím FC Byczki. Naša liga má momentálne 5 mužstiev a hrávame proti sebe. Tímy sú zložené z kamarátov zo školy, hrávajú s nami aj starší chalani. Keď príde do tímu nový hráč tak podpisujeme kontrakty ako v lige. Hráme však len pre zábavu. V iných tímoch máme veľa kamarátov takže, keď ich porazíme, tešíme sa, ak nie nič sa nestane. Nemusíme byť najlepší, hlavné je sa zabaviť. 🙂
https://www.instagram.com/p/CapecP0tsgc/
Táto liga je šancou aj pre chlapcov, ktorý nehrávajú futbal súťažne ale venujú napríklad iným športom aby si ho mohli zahrať spoločne so svojimi kamarátmi. To je aj prípad Mikolaja, ktorý spoločne s Adamom zakladal ich spoločný tím. Som z tohto nápadu mimoriadne nadšený pretože veľmi rád hrám futbal ale na zápis do nejakej futbalovej školy je už pre mňa neskoro. Navyše hrávam súťažne basketbal a snažím sa plniť si sny a ciele v tomto športe. Toto je však pre mňa výborná príležitosť ako si zaharať futbal s kamošmi a chalani, ktorí hrávajú futbal súťažne sa zas pri tomto našom zápolení môžu trochu odreagovať.
Som v našom tíme brankárom. V bráne môžem využiť svoje rýchle reflexy, ktoré mám z basketbalu. V poli by som sa ťažko vyrovnal chlapcom, ktorí hrávajú futbal pravidelne a nemám čas trénovať aby som mohol byť platným hráčom na inej pozícií, keďže sa sústredím na basketbal.
Aj keď hrajú chalani iba pre zábavu emócie pri zápasoch nechýbajú. Aj pri poslednom zápase, ktorí sme hrali bolo veľa emócií. Posledným gólom, ktoré som inkasoval sa dalo zabrániť. Chlapci robili nejaké chyby v rozostavení a ja som sa tiež nevyhol chybám. Nakoniec sa nám podarilo vyhrať ale bolo tam naozaj veľa emócií. Na druhej strane dávame si pozor aby sme sa nezranili a je to bezpečná hra, hrá sa takmer úplne bez faulov takže po tejto stránke je to úplne v poriadku. 🙂
Asi je to výborný pocit keď sa vaša spoločná myšlienka napokon pretavila do niečoho takého ako je liga, v ktorej je už zapojených celkom dosť ľudí… Áno, bola to trefa do čierneho. Som rád, že to prešlo až do takej fázy, že môžeme spolu so spoluhráčmi hrať proti iným tímom v lige. Darí sa nám celkom dobre ale myslím, že naše výsledky sa ešte zlepšia, zakončil svoje rozprávanie Mikolaj.
Chalanom prajem aby v tomto svojom nápade čo najúspešnejšie pokračovali a ďalej ho rozvýjali. Je to určite super vec. Mnohí z nás tieto súboje kamarátov a zápasy medzi ulicami alebo niečo podobné pamätajú zo svojho detstva, ako sme odsúvali bránky vždy keď išlo auto (teda raz za 10 minút) a podobne. No postupne s príchodom počítačov a internetu tieto zápolenia z našich ulíc zmizli. Určite je super, že aspoň niekde sa takéto súboje stále odohrávajú. Verím, že aj tento článok možno niekoho inšpiruje a niečo podobné vznikne aj u nás. 🙂
Chalanom ďakujem, že sa s nami podelili a prajem všetko dobré do budúcna 🙂 .
One thought on “Adam hrá za Lech Poznaň, sníva o Barcelone a vo svojom meste založil futbalovú ligu”