Po sobotnom výlete do Skalitého sa mi v nedeľu naskytla možnosť na ďalší zaujímavý športový výlet a to do Beluše, kde sme sledovali zápasy I. ligy dorasteniek a žiačok medzi tímami FK Dubnica nad Váhom a MŠK Žilina. Pravda je, že ešte nedávno by ma ani vo sne nenapadlo, že by som sa mohol na takomto zápase ocitnúť. Vzhľadom na okolnosti musím povedať, že som si tieto zápasy celkom užil.
Okolnosti boli asi také, že naša kamoška a super futbalistka Peťa Uríková je od jarnej časti tejto sezóny na striedavom štarte zo Zbyňova práve v družstve žiačok MŠK Žilina a teda hráva zápasy za oba tímy. V Beluši mala odohrať svoj prvý zápas za MŠK Žilina. Okrem rodičov sa teda jej fanklub rozšíril aj o súkromného fotografa… 😀 . Ďalší členovia fanklubu netrpezlivo očakávali pozitívne správy doma pri telefóne…
Keď prídete prvýkrát na ihrisko do Beluše do očí vám neudrie ani tak samotné ihrisko ako novučičká umelá tráva. Po ceste do Beluše nás stretol náš kamrát Palo, ktorý sa ma neskôr pýtal, kam sme mali namierené. Keď som mu prezradil, kde bol cieľ našej cesty, hneď sa pýtal či je ešte vedľa ihriska tá škvara čo pred 20-timi rokmi. Nuž, čo na to povedať povedať… ako povedal Roman, je tam tak akurát zelená škvara 4. generácie, po ktorej by túžil nejeden futbalový klub na Slovensku. Tribúna je tiež fajn…hlavne sa z nej dobre fotí…. Inak v lete musí byť super, ale teraz na jar to nie je bohviečo. Na ihrisko pečie slnko hráči či v tomto prípade hráčky majú čo robiť aby nevypustili na tom slnku dušu a človeku na tribúne je aj tak stále zima.
Pred zápasom žiačiek sme sledovali dorastenky. Ako sa ukázalo podľa priebehu prvých minút favoritom bola Žilina, lenže na začiatku zápasu mala presne 11 hráčok. Po prvom polčase už iba 10. No a v poslednej desaťminútovke zásluhou zranení počet dokonca klesol na 9. V jedenástich bola Žilina jasne lepšia, v druhom polčase sa hra vyrovnala a proti deviatim súperkám už útočila Beluša ale bolo neskoro. Výsledok zápasu bol napokon 1:4.
Počas tohto zápasu sa za nami zastavil aj môj starý kamoš a niekdajší legendárny brankár rajeckého dorastu Paťo Kresáň. Zaspomínali sme na zlaté časy rajeckého dorastu a potom sme prebrali našu súčasnú situáciu. Medzičasom sa z brankára stal tréner žiakov, dokonca s céčkovou licenciou.
Má to chalan ťažké, má chuť, nápady, predstavy…bojuje však s rovnakým problémom ako väčšina mládežníckych trénerov vo väčšine klubov na Slovensku. Lepíme to každý týždeň. Sme radi, keď sa nazbierame dvanásti, chalanov je málo. Už to nie je ako kedysi, keď si sedel v šatni a nevedel si či dostaneš dres. Toto nie je vôbec prvýkrát a bohužiaľ asi ani posledný čo som počul podobné slová od mládežníckeho trénera…. V Beluši u žiakov nie je chalanov, v Žiline u žiačok asi nie je dievčat, keďže aj s niekoľkými posilami vrátane Peti ich na zápas nastúpilo podobne ako v staršej kategórií presne jedenásť. Našťastie tentoraz sa im podarilo v jedenástich aj dohrať.
Najväčší (a ak náhodou nie, tak určite najhlučnejší 😀 ) fanklub na tribúne mala jednoznačne Peťa…a to sme boli len traja. Takže ak si niekto myslí, že nasledujúce riadky budú nezaujaté asi ho sklamem. 😀 Nevedeli sme čo čakať, dúfali sme, že sa jej bude dariť, no to čo si pre nás Peťa pripravila a čo v zápase predviedla sme asi naozaj nečakali. Prvé prekvapenie prišlo od trénera, keď ju postavil hneď v prvom zápase do stredu zálohy. Chvíľku to trvalo kým sa baby rozbehli. Dubnica strelila z ojedinelej akcie prvý gól. Napriek tomu sme verili, že žltozelený stroj sa rozbehne, hra tomu nasvedčovala, chýbali len góly. Prvý gól Žiliny prišiel v 20. minúte. O šesť minút neskôr to prišlo. Peťa prenikla s loptou až na hranicu malého vápna a dostala svoj tím do vedenia. Polčas skončil výsledkom 1:2. Cez prestávku sme len nesmelo hovorili o tom, že keby dievčatá vyhrali týmto gólom, to by bolo niečo, prvý zápas a hneď víťazný gól. O úspechu svojej sestry bol cez polčas samozrejme informovaný aj najmenší člen fanklubu, ktorý nervózne čakal informácie po telefóne.
Druhý polčas. Šiesta minúta. Loptu majú domáce dievčatá pri bráne a nič nenasvedčuje tomu, že by sa malo stať niečo gólové. Peťa ale zrazu dýcha na chrbát domácej hráčke otočenej smerom k vlastnej bráne, loptu jej berie, dostáva sa pred ňu a strieľa svoj druhý gól v zápase. To čo sa práve stalo sledujeme s nemým úžasom. Roman už začína potichu rozprávať o hetriku…. Druhý polčas, ôsma minúta… Peťa si berie loptu na polke…chce asi nahrať, ale nie je moc komu, a tak sa rúti až do šestnástky. Vyzerá to, že už ju nikto nezastaví…. a veruže ani nezastavil. Hetrik bol na svete…dokonca čistý a behom 15 minút. Na prvý zápas vôbec nie zlé. Po tomto góle sme hodnú chvíľu len tak ticho sedeli s otvorenými ústami.
Po chvíli sa Roman zmohol len na konštatovanie…. veď ona hrá presne ako ja. Rodičia vedia byť najväčší fanúšikovia ale aj najväčší kritici, teraz však bolo pri pohľade na oboch jasné, že sú pyšní… veď kto by nebol. Bolo zaujímavé sledovať rodičov ako sa tešia z úspechu svojej dcéry. Už som takýchto rodičov videl…ale toto bolo niečim špeciálne, bolo to iné a bolo to pekné. Peťa nás všetkých prekvapila, predčila asi aj tie najsmelšie očakávania a svojim výkonom nám vyrazila dych.
Samozrejme na tej výhre sa svojimi super výkonmi podieľali aj ostatné dievčatá, ktoré ukázali, že to s loptou naozaj vedia a dovolím si tvrdiť, že proti tomuto tímu by mal problém nejeden chlapčenský žiacky tím. Zápas napokon skončil výhrou Žiliny 1:5. Snáď jedinou nevýhodou tohto talentovaného kolektívu je, že pravdepodobne bude častejšie bojovať s nedostatkom hráčok, keďže veľká väčšina je na striedavých štartoch a teda ich účasť na zápasoch bude závisieť aj od programu ich materského klubu. Ak sa im však podarí stretávať aspoň v takejto zostave, tak som presvedčený o tom, že to nebolo ich posledné víťazstvo v jarnej časti súťaže.
Dievčatá si určite zaslúžia aj o niečo väčšiu pozornosť zo strany klubu. Sledovať totiž hráčky bojujúce v I.lige na ihrisku v dresoch s obtrhanými číslami, keď má polovica zelené a druhá polovica žlté či nebodaj biele štucne sa ku klubu akým je MŠK Žilina naozaj nehodí.
