Minulý týždeň som písal o chalanoch z Kyscukého Nového Mesta keď boli hrať dohrávku v Rajci. Včera, teda presne o týždeň hrali ďalšiu dohrávku, tentoraz v Tepličke nad Váhom. Keďže je to celkom blízko a chcel som ich pozrieť lebo sú to fajn chalani, tak som sa tam teda vybral. Okrem toho pískal Matúš Bryndziar, ktorý mi v týždni písal, že by ma rád, ešte tento rok stretol, takže aj jeho želanie mi bolo rozkazom. 😀
Hneď ráno som sa stretol s trénerom mladších žiakov a celkom fajn sme pokecali. Potom som musel vysvetľovať trénerovi domácich mladších žiakov, ktorý sa zľakol, že som prešiel z Rajca do Kysuce, že ja už síce nie som ani v Rajci ale tu som dnes iba na výlete…. :D. To už vyšiel Matúš a mohli sme ísť pekne vymrznúť na prvý polčas, ktorý začal v teplote krásne 3-4 stupne…. :D. Futbal vyzeral asi tak, že hostia hrali a domáci mali šance po protiútokoch, z ktorých dali jeden gól. Cez polčas sme sa všetci pozdravili (s hosťujúcimi hráčmi samozrejme) a odchádzal som sa zohriať s myšlienkami, že sa to chalanom hádam podarí otočiť. Z ich šatne bolo cez prestávku počuť veľké odhodlanie.
Chvíľu to aj vyzeralo, že by sa to mohlo zlomiť, bola tam šanca na vyrovnanie ale zostala nepremenená. Naopak, platilo staré známe nedáš-dostaneš. Tréner skúšal všeličo, aj výmenu brankára, nepomholo. Tepličke tam začalo padať skoro všetko do čoho kopla. Až to tréner KNM trochu nezvládol a poslal rozhodcu kade ľahšie, akurát asi zabudol na to, že to môže len rozhodca jeho a tak sa aj stalo. To som sa akurát na mojich potulkách ihrksom presunul k lavičkám, kde razom ostali vystriedaný Peťo a Peťo sami.
„No a teraz môžeme koučovať my, som zvedavý ako budú hrať teraz“, skonštatoval Zajo. Nebolo to zlé, myslím, že tých posledných desať minút chalani dohrali 1:1. Ktovie, možno aj z chalanov raz budú tréneri, ale predtým snáď spravia nejakú peknú hráčsku kariéru 😀 . Inak výsledok zápasu 8:2 nezodpovedá priebehu a je krutý ale ku cti chalanom slúži, že sa nevzdali a nakoniec v druhom polčase dali tie dva góly.
Po zápase sa chalani prišli poďakovať, že sú radi, že som prišiel. To sa mi moc často nestáva a potešilo ma to, ako aj to, že som mohol niekoho potešiť v podstate len takou maličkosťou. Vážim si to o to viac, že sme sa vlastne prvýkrát videli len minulý týždeň. Za ten týždeň som stihol zistiť, že sú to nie len super futbalisti ale aj super chalani, a tak majú nového fanúšika a ja mám nové obľúbené mužstvo… :).
Na to, že som bol po dlhom čase fotiť zápas takpovediac mimo svojho teritória cítil som sa fakt super, a to aj vďaka pánovi rozhodcovi a jeho kamošom, ktorí mi robili po celý deň skvelú spoločnosť za čo im tiež ďakujem 😉 .
V zápase mladšich žiakov, ktorý nasledoval potvrdilo mužstvo trénera Chládeka rolu favorita a porazilo Tepličku 2:8, takže pomstili svojich starších kolegov. Potom sme sa už s chalanmi rozlúčili a pobrali sa každý svojou cestou domov cez upchatú Žilinu. 😀
Som rád, že sa mi podarilo stráviť takéto príjemné dopoludnie s príjemnými ľuďmi a verím, že sa chalanom v ich poslednom zápase v Belej bude dariť lepšie ako v Tepličke. Budem rád, keď sa na jar opäť niekde stretneme. A keďže zima bude dlhá, ktovie možno vám tu niektorého z nich predstavím v nejakom tom rozhovore. 🙂
