Druhé pokračovanie mojich spomienok už z dávnejšieho obdobia, keď som z nenazdajky vhupol do futbalového prostredia, v ktorom sa chvalabohu pohybujem doteraz. Druhá časť mapuje fázu poctivého fanúšika FK Rajec.

Fandite tichšie

Po nešťastnom zápase s Predmierom sme pomerne s prehľadom zvládli doma dohrávku proti Štiavniku a vyhrali sme 3:1. Čakal nás zápas v Bánovej, teda na pôde súpera bojujúceho o postup, o ktorý sa naháňala Bánová so Staškovom.

Bolo to stále v mojej fanúšikovskej fáze, kedy som spoznával futbal z inej perspektívy ako je tomu teraz. Prišli sme na miesto činu a začali sme sa s Vočkom obzerať, kde si nájdeme optimálne miesto pre povzbudzovanie Rajčanov. Tribúna v Bánovej je pomerne veľká a má aj strechu, dokonca je z nej výhľad na celé ihrisko a nie ako u nás v Rajci… Usadili sme sa teda niekde v strede a začali povzbudzovať  svojich našim známym „Pome Rajec“, keď sa v tom zozadu ozvalo.. „Nále chalani však fandite tichšie tu nie ste doma.“ Tak sme sa neskôr radšej presunuli za bránu. Hoci sme prehrali 1:0 zápas to bol kvalitný a prehra až tak nemrzela. Najlepší výkon, ktorý som kedy videl predviedol na kraji obrany Janko Janík. Celkovo sa vedel, vždy vyhecovať proti silným súperom. Škoda len, že problémy s kolenom mu nedovolili neskôr pokračovať vo futbalovej kariére.    

Veľký pseudonovinár

Zo zápasov, ktoré sme absolvovali spoločne s tímom som sa snažil pravidelne písať články, vtedy ešte na legendárnu stránku sportblogsk, ktorá bola prevádzkovaná prostredníctvom taktiež wordpressu a doteraz funguje a tie články tam nájdete. Vtedy som ešte dúfal, že sa zo mňa raz stane veľký novinár, časy sa menia, teraz to už nie je priorita, aj keď z času na čas rád niečo napíšem.

Keď si teraz spätne čítam hlavne svoje prvé články, celkom dobre sa na nich zabávam. Boli to však práve ony, ktoré ma dostali do futbalového diania. Chalanom sa páčili začali mi ich zdieľať na facebookovej stránke FK Rajec a urobili zo mňa takpovediac klubového novinára.

Občas sa v článkoch objavovali naozaj skvosty. Napríklad na adresu rozhodcov. Vyberám, zo zápasu proti Skalitému. Po presnom centri sa do šance v pokutovom území krátko pred polčasovou prestávkou vrútil Dominik Rybár, no brankár hostí ho zastavil, 99% divákov na štadióne bolo presvedčených o tom, že to bolo za cenu faulu len pán hlavný rozhodca, ktorý tento súboj sledoval zo stredovej čiary mal iný názor. Nie nechcem a nebudem teraz písať o tom či bol alebo nebol Rajec poškodený. Každopádne rozhodca, ktorý na to kondične nemá a nevládze behať po ihrisku a súboj v pokutovom území sleduje zo stredovej čiary nemá čo na trávniku robiť. Taktiež je na zamyslenie či to neustále pokrikovanie „demižón pobehni“ pánovi rozhodcovi za tých pár eur stojí. O ostatných smiešnych verdiktoch, na ktorých sa bavili oba fanúšikovské tábory hovoriť nebudeme. Kritika rozhodcov bola moja obľúbená činnosť, hoci treba povedať, že často krát zaslúžená.

Neskôr prišli aj prvé pozápasové rozhovory a najväčšou vychytávkou boli pozápasové video rozhovory, na ktorých sme sa vždy dobre bavili akurát postupom času bol problém zohnať respondenta, pretože len málokto chcel byť objektom zábavy niekoho druhého.

Registračky zostali doma…

Po domácej prehre so Strečnom sme si chceli napraviť chuť v Kotešovej. Tak sme tam vycestovali…akurát že bez registračiek. Na to, že sme ich zabudli sme našťastie prišli včas a napokon aj za pomoci masérka a budúceho manažéra Mireka registračky dorazili do Kotešovej tesne po futbalistoch.

Inak ten zápas za veľa nestál. Chalani sa však mohli cítiť ako hviezdy aspoň pri nástupe na ihrisko. Z miestneho ampliónu im totiž pustili hymnu ligy majstrov. Inak to bol klasický zápas vonku, keď hlavne bránite a vyrážate do rýchlych protiútokov. Jeden sa našťastie podarilo úspešne zakončiť Robovi Židekovi.

Zaujímavé bolo aj to, keď lopta na tomto ihrisku opustila hraciu plochu. Hneď vedľa je totiž cintorín a tak zberači museli byť pripravení aj na alternatívu, že počas futbalového zápasu budú musieť navštíviť toto miesto.

Zákulisie sa pootvorilo opäť o niečo viac

V jeden podvečer nastal istý moment, od ktorého sa veci pomerne rýchlo začali hýbať takým smerom, ktorý ma ťahal do diania okolo klubu stále hlbšie. Vybral som sa na tréning. Pôvodne som mal v pláne ako vášnivý zberateľ autogramov športovcov pozbierať pár podpisov aj od našich chalanov, no situácia sa nejako zvrtla. Razom som sa ocitol v šatni medzi chalanmi a dali sme do reči s Krtom. Okrem iného sme zistili, že sme spolu rovnako ako s Ivom a Mazim chodili do škôlky 😀 ale hlavne som dostal ponuku byť spoločne s Krtom adminom Facebookovej stránky FK Rajec, čo som samozrejme s nadšením prijal.

Toto bol jeden zo zlomových momentov, kedy sa zo mňa obyčajného fanúšika, stal šťastlivec, ktorý sa väčšinou dozvedel o niečo viac ako ostatní.

Pokračovanie nabudúce…