Dnes opäť nastal čas trochu zaspomínať. Tentoraz sa povenujem tomu, ako vlastne vznikla moja prezývka a kto za ňou stojí.
Mám už za sebou pár projektov, na ktorých som pracoval s rôznymi ľuďmi a nie vždy to dopadlo tak, ako by sme si priali. Väčšinou to bolo hlavne z časového hľadiska… a tak som hľadal miesto, kde môžem písať len tak pre svoje vlastné potešenie, a tento blog sa ukázal ako ideálne riešenie.
Všetko začalo našou legendárnou cestou do Skalitého na zápas rajeckého dorastu. Napísal som článok, prišlo mi to celkom fajn, ale nemal som to kde uverejniť, takže som sa rozhodol založiť tento blog. Prvá otázka, ktorú sa ma systém opýtal, bola aký bude názov celého tohto projektu. Popravde som dlho nerozmýšľal a nazval som ho na šupu Baggio na cestách.
Viac ľudí sa ma pýtalo prečo práve Baggio na cestách. Nuž, pre mňa to bolo jasné, keďže som chcel písať hlavne o veciach, ktoré ma postretli na cestách po futbalových ihriskách, takže druhá časť toho názvu bola jasná. Teraz trochu viac o tom, ako sa zo mňa stal Baggio.
Všetko sa to začalo keď ku nám do Rajca prišiel skúsený harcovník Janko Jeťko. Okrem toho, že to je výborný futbalista a skvelý chlap, tak jeho špecialitou je vymýšľanie prezývok. Nevyhol sa tomu takmer nikto a zaujímavé je, že 90% tých prezývok sa ujalo. Mne sa teda ušiel Baggio, samozrejme podľa známeho talianskeho futbalistu Roberta Baggia. Okrem toho sa v šatni vyskytovali napríklad Šatan, Zizu (podľa Zidana) či bájny spoločník Herkulesa Iolaos. 😀
Počas môjho pôsobenia v Rajci to bolo samé Baggio sem – Baggio tam. Človek si samozrejme postupom času na to zvykne a nejako som sa s tým stotožnil, a hoci ma tak teraz po zmene pôsobiska už moc ľudí už nevolá – výnimkou je napríklad Maťo Košút (a.k.a Šatan, a.k.a Koky), tak verím, že Baggio ostane ešte dlho v povedomí aspoň vďaka tomuto blogu. 😀
