Tretia časť mojich spomienok na moju prvú futbalovú sezónu spojenú s FK Rajec začína pri poslednom zápase jesene sezóny 2014/2015.
Prvé dva diely nájdete na hlavnej stránke, vytiahol som ich špeciálne pre vás z archívu…:D
Ako sme si takmer prehrali vyhratý zápas a ako vyzerali moje prvé rozhovory
V poslednom zápase jesene nás čakal na domácej pôde nepríjemný súper z Čierneho. Bol to zároveň aj priamy súboj o to kto bude zimovať v tabuľke na treťom mieste. Zápas sme začali výborne, popravde lepšie sa snáď ani nedalo. V 24. minúte bolo 3:0 a o tri minúty neskôr dostal brankár hostí červenú kartu. Nič nenasvedčovalo tomu, že by z toho mala byť dráma aká napokon bola. Skúsený Roman Baláž dvoma gólmi znížil a dokonca zápasu sme sa triasli o výsledok, no napokon sme tesné víťazstvo udržali. Vo všeobecnosti boli zápasy s Čiernym často čudné a ešte nás jeden taký v tej sezóne aj čakal.
Ja som sa okrem víťazstva tešil aj z toho, že mám konečne už aj nejaké tie pozápasové vyjadrenia, veď som si kvôli tomu kúpil aj diktafón. Samozrejme najlacnejší aký som našiel a neprečítal som si, že sa nedá napojiť k počítaču. Keď som chcel dostať tento zvukový záznam na internet musel som pustiť diktafón a pomocou mikrofónu zapojeného do počítača to nahrať. Napokon sa to podarilo a ten záznam je dodnes na Youtube. Pre tú srandu prikladám aj link.
Mojimi prvými obeťami boli tréner Michal Drahno a strelec dvoch gólov z tohto zápasu Robo Židek.
Po následnej dlhej zimnej prestávke sme privítali na svojom ihrisku priebežného lídra tabuľky zo Staškova. A veruže to bol riadny boj. Staškov mal vtedy vo svojom strede aj nalepšieho strelca súťaže Ľuboša Červenca, ktorý dal v tej sezóne 30 gólov a presadil sa aj v tomto zápase lenže za Rajec sa presadili Kordiš aj Kiš a tak líder odchádzal do nás bez bodu. V tom čase sme ešte dúfali, že by sme mohli zabojovať o postup a toto víťazstvo túto myšlienku ešte posilnilo.
Ďalším zásadným momentom pre moju „kariéru“ bolo, že tento zápas som už sledoval z „VIP“ lóže spoločne s prezidentom klubu teda starostom a ostatnými funkcionármi. Cítil som sa v centre diania. Považoval som to za privilégium, cítil som sa ako akreditovaný novinár. 😀 Dá sa povedať, že chalani ma definitívne prijali medzi seba a veľa času som s nimi trávil aj po zápasoch… v tom čase to pre mňa skutočne veľa znamenalo.
Že futbal nemá logiku sa potvrdilo už týždeň po zápase so Staškovom. Privítali sme na svojom ihrisku posledné mužstvo tabuľky z Rákovej. V tomto zápase nám nevyšlo naozaj nič a doma sme prehrali s posledným tímom 0:1. To samozrejme spustilo lavínu, okrem urážok hráčov aj obviňovanie z toho, že sme zápas predali. Vtedy som pochopil, že zavďačiť sa rajeckému fanúšikovi vôbec nie je ľahká úloha. Tento zápas odštartoval sériu striedavých výsledkov a na postup sme mohli zabudnúť.
Celý zápas sme ich cisli
Za zmienku stojí napríklad zápas v Skalitom. Najskôr sme čakali na autobus, ktorý mal výrazne meškanie. Tentoraz to bola stará Karosa, ktorá vyzerala, že sa po ceste rozsype. Stihli sme to len tak-tak. Samozrejme ako väčšiou pri zápasoch vonku nás nebolo veľa a tak náš Janko Paulini išiel hrať aj napriek tomu, že bol v sobotu na svadbe svojej sestry. Keby vedel čo ho v Skalitom postretne asi by si to rozmyslel. V 74. minúte sa totiž zranil a toto zranenie ho vyradilo na veľmi dlhý čas. Aby toho nebolo málo vo vyrovnanom zápase sme nevyužili svoje šance a tak nás súper potrestal 5 minút pred koncom. Náš brankár Maťo išiel vyraziť centrovanú loptu, zakričal Mááám, lenže nemal. A tak sme sa mohli vydať na spiatočnú cestu z najvzdialenejšej destinácie v našej súťaži bez bodov.
Cesty zo zápasov boli vždy zaujimavé, keď sa vyhralo, bolo veselo, keď sa prehralo tak to bolo pochmúrnejšie ako aj v tomto prípade až prišiel legendárny telefonát Roba Žideka. Vôbec si už nepamätám kto mu to volal ale zjavne sa zaujímal o výsledok a priebeh, Robo to veľmi rýchlo zhodnotil a zahlásil tak ako to len on vie: Celý zápas sme ich cisli a nič z toho, však ci potom povyprávam na káve. V tom momente celý autobus išiel do kolien a už bolo opäť veselo.
Pokračovanie nabudúce…. 😀
