Derby s Terchovou malo vždy správny náboj. Na tribúnach to vrelo a zaznievali tam rôzne hlášky. Zatiaľ čo v Rudine nám domáci rozprávali ako celý Rajec vlastnými rukami vystavali, terchovskí fanúšikovia nás presviedčali, že tiež priložili svojim spôsobom ruku k dielu… My Terchovci sme vám celú kultúru dopratali…!!
Našťastie tieto a podobné narážky ostali bez fyzického konfliktu aj keď pár krát k tomu nebolo ďaleko. Náboj bol aj medzi trénermi, ktorí sa navzájom doťahovali dlho pred zápasom a tiež aj dlho po ňom…vlastne stále až kým nám Terchovci nezdrhli o ligu vyššie. Treba ale povedať, že sme to na nich vedeli a hlavne doma. Podobne to bolo aj teraz. Gólostroj odštartoval kapitán Jožko Pekara. Potom prišiel moment ako z rubriky Frajer na záver, keď Martin Kordiš vymietol ďalekonosnou strelou šibenicu brány brankára Opálku. Do polčasu bolo potom 3:1 a v druhom sme to bez problémov kontrolovali, až sme sa dopracovali k výsledku 4:2.
Ten spomínaný druhý gól rezonoval ešte dlho. Keďže už bola doba, keď sa zápasy museli natáčať, tak som naštartoval Kvasnicu a išiel si pre záznam k Jančimu, ktorý celé zápasy trpel, často v riadnej zime v našej ultra špeciálnej kamerovacej búde, kde obsluhoval kameru a z futbalu nemal nič. Vtedy sa síce kamerovalo ale zápasy sa ešte na internet nedávali. Takže zmysel toho celého bol asi taký, že sa čakalo buď na nejaký konflikt a posielalo sa to na zväz alebo sa čakalo práve na takýto moment aby sme ho mohli vešať po internetoch.
Do Frajera na záver sa síce Krto svojím gólom nedostal, zato na Aktualitách vo výbere najkrajších gólov z dedinských líg nechýbal a má tak na Youtube skoro 22 tisíc vzhliadnutí. Okrem výhry sme teda zažili aj chvíľku slávy.
Ako som v Predmieri rozšíril svoju zbierku autogramov
Predmier nepatrí zrovna medzi moje obľúbené futbalové destinácie. Idú o ňom totiž nie práve najpriaznivejšie legendy. Ako by povedal klasik je to poriadne horúca pôda. Pre človeka, ktorý tam ešte nebol to môže pôsobiť odstrašujúco, keď to všetko počúva. Moc tomu nepridali ani udalosti, ktoré sa stali, keď hral Predmier v Rajci a skoro nám prizabili brankára. Navyše to bol stále iba môj druhý vonkajší zápas v pozícií vedúceho mužstva. Doma mi mal kto poradiť, lenže čo tu… Ale musím povedať, že mi tam domáci s týmito vecami pomohli, či už to bol ich vedúci mužstva alebo dokonca aj brankár a zároveň kapitán Rišo Uríček.

Zaujímavé boli opäť doťahovačky nášho trénera Michala Drahna s terajším riaditeľom akadémie MŠK Žilina Jarom Bačíkom, ktorý vtedy hrával za Predmier taktiež na poste stopéra. Domáci v šatni pred zápasom podľa toho čo som počul dôkladne analyzovali našu zostavu. Keď som totiž išiel okolo započul som… „Chalani za nich hrá nejaký Person. To bude asi nejaký Švéd alebo čo..“. Pravdepodobne išlo o nejakú asociáciu s bývalou úspešnou švédskou lyžiarkou Anjou Pärsonovou. Ústrednou postavou toho zápasu nanešťastie nebol Lacko Person ale už spomínaný domáci brankár Richard Uríček, ktorý mi pred zápasom pomáhal s vypisovaním zápisu. Doma v Predmieri bol hviezdou už dávno predtým, práve pred našim vzájomným zápasom však o ňom hovoril celý okres. V Kotešovej sa mu totiž podarilo dať gól z výkopu.
V tomto zápase žiaľ potvrdil dobrú formu a hoci sme mali tristo šancí, gól by sme mu nedali ani do rána. Keď to už vyzeralo, že keď nezapršalo bude aspoň kvapkať a odvezieme z Predmiera aspoň bod tak sa päť minút pred koncom strelecky presadil Braňo Sluka. Tento hráč bol navyše hlavnou postavou spomínaného incidentu, ktorý sa odohral na jeseň v Rajci, a tak sme niesli túto porážku obzvlášť ťažko.
Hoci príbeh tohto zápasu neskončil happyendom mal aspoň príjemnú a vtipnú bodku. Nastala totiž nasledovná situácia: Vedúci hosťujúceho tímu si ide po nešťastnej prehre zronený dať jedno pivo. Tu sa pri ňom zastaví fanúšik domácich.. „Dnes stáli pri nás všetci svätý, keby ste vyhrali 5:0 nikto nemôže nič povedať. Ale brankár vás vychytal. Keď ste už prehrali aspoň toto si zober tu máš jeho fotku na pamiatku aj s podpisom.“ 😀
Ak by som sa posnažil asi by som tu fotku stále niekde našiel ale každopádne, že sa mi stane niečo podobné práve v Predmieri by som naozaj nečakal. 😀