Na pláne bol preložený zápas s Lietavskou Lúčkou, ktorý sme hrali u súpera. Bolo to myslím v piatok. Prišiel som na ihrisko a myslel som, že sa pôjde ako vždy autobusom. Keďže je ale Lietavská Lúčka blízko išlo sa samozrejme autami, a tak som sa zmieril s tým, že tentoraz budem musieť asi ostať doma veci sa však napokon vyvinuli úplne inak. Vtedajší manažér klubu pán Janík, ktorý bol okrem toho aj vedúcim mužstva mužov si ma zavolal do kancelárie a po päťminútovej inštruktáži ma poveril úlohou zastávať v tomto zápase rolu vedúceho mužstva, lebo on sa ho z nejakého dôvodu nemohol zúčastniť. Pravdou je, že v tej chvíli som nevedel či sa mám tešiť alebo by som radšej niekam ušiel…vôbec som nevedel do čoho idem a čo od toho čakať. Päťminútová inštruktáž samozrejme nestačila a v Lúčke mi napokon museli s mojimi úlohami pomáhať všetci naokolo vrátane rozhodcu. Nuž ťažké začiatky ale postupom času si človek zvykol a už to nebol žiadny problém. Pre mňa bol v tom čase zážitok už aj to sedieť na lavičke ako člen tímu. Navyše sme ten zápas vyhrali, keď sa opäť presadil náš strelec Robo Židek, ktorý z 5 metrov takmer prestrelil bránu ale lopta sa napokon od brvna, ktoré sa triaslo hádam, ešte aj vtedy, keď sme odchádzali odrazila za bránkovú čiaru.
Rozširujem záber – pribudli dorastenci
Tento zápas okrem toho, že som bol prvýkrát vedený ako vedúci mužstva priniesol ešte jednu zásadnú vec a síce, že som po prvýkrát stretol Peťa Mika, ktorý išiel s nami v aute. Tieto dva momenty zásadne ovplyvnili moje ďalšie futbalové pôsobenie. Podľa hesla podaj čertovi prst, schmatne ti celú ruku som totiž po tomto jednom zápase, v ktorom som mal ako vedúci mužstva len zaskakovať v tejto funkcií ostal niekoľko rokov.
To, že som v ten deň stretol aj Peťa Mika znamenalo nie len to, že som našiel super kamaráta, na ktorého som potom mohol vždy spoľahnúť a preskákali sme toho spolu naozaj veľa ale tiež rozšírenie mojej pôsobnosti. Peťo bol totiž asistentom Tomáša Kiša, ktorý v tom čase trénoval našich dorastencov a dohodli sme sa, že by bolo fajn, keby som sem-tam prišiel aj na ich zápasy a napísal niečo aj o nich. V tom čase boli totiž blízko postupu do III.ligy dorastu a dlho to s týmto cieľom vyzeralo nádejne.
Samozrejme, som s tou ponukou súhlasil. A tak sme sa vydali na prvý zápas do Starej Bystrice. Bohužiaľ to bol jeden z tých zápasov, ktorý rozhodol o tom, že sa postup nepodaril. Keď chceš ísť vyššie nemôžeš stratiť body na ihrisku posledného mužstva v tabuľke čo sa nám vtedy podarilo. Najhorší na tom celom bol spôsob ako sme vtedy o tie tri body prišli. Po priamom kope domácich v deväťdesiatej minúte.
Keďže sa hralo cez týždeň a Tomáš Kiš sa kvôli pracovným povinnostiam na tom zápase nemohol zúčastniť mužstvo viedol práve Peťo. Stratu bodov niesol ťažko. Po zápase sa spomínala aj chyba hlavného rozhodcu ale na to sa len ťažko vyhovárať. Tento zápas spoločne s ďalšími zaváhaniami napokon rozhodol o tom, že dorastenci Rajca skončili v tejto sezóne na druhom mieste o tri body za postupujúcim Štiavnikom.
Takto nejako sa začala naša spoločná cesta za zbieraním umiestení v prvej trojke s mužstvom dorastencov, ktorá trvala okrem tejto ďalšie štyri sezóny. 😀
