Každý športovec, aj ten amatérsky má za sebou nejaký príbeh. Je fajn, že v prípade každého je ten príbeh niečim iný a výnimočný.
Pôvodný plán bol opäť po čase priniesť nejaký rozhovor. Respondentom bol tentoraz môj dobrý kamarát a obranca FK Rajec Daniel Hnáth. Keďže som ale v poslednom čase čítal dosť článkov na českom portáli Bez frází tak som to skúsil trochu inak.
Bez mojich zbytočných otázok si môžete prečítať príbeh jeho doterajšej futbalovej kariéry, tak ako sa vyvíjala takmer od úplného začiatku až po súčasnú nie úplne najlepšiu situáciu.
V čase písania tohto príspevku je Daniel stále na obsiahlej listine zranených hráčov FK Rajec. Aj jeho zranenie prispelo k nelichotivej situácií, v ktorej sa mužstvo momentálne nachádza. Ani táto nepríjemná téma neostala bez komentára. Prajme príjemné čítanie.
—————————————————————————————————————
K futbalu ma vlastne nikto netlačil. Rozhodol som sa sám, že by som chcel robiť tento šport. Už v prvom ročníku na základnej škole som sa chcel prihlásiť na futbalový krúžok. Vtedy sme trénovali v telocvični raz do týždňa s p.Kumančíkom. Ostatné dni som väčšinou trávil hneď vedľa telocvične, na umelej tráve, kde sme si každý deň chodili s kamarátmi zakopať.
Neskôr som začal chodiť na tréningy mladších žiakov. Vtedy nás tam chodilo asi 20-25, neviem presne ale vždy bolo plné ihrisko. Na prvý tréning som prišiel rovno z umelej trávy v brankárskych rukaviciach, a tak ma tréner rovno postavil do brány. Prvý rok u mladších žiakov som iba chytával. Potom prišiel nový tréner a ja som bol rozhodnutý že už chytať nechcem a chcem hrať v poli. Najskôr som začal v zálohe, potom som hral obranu. U mladších žiakov ma futbal začal baviť ešte viac a vtedy som vedel, že s ním skončiť nechcem. Vtedy som vlastne videl iba futbal a nič iné.
Mal som aj dobrý prechod ku starším žiakom, pretože som za nich občas nastupoval už keď som bol mladší žiak, a to ma vo futbale dosť posunulo, aj keď som zo začiatku nechcel a uvedomil som si to až neskôr. Keď som už nemal vek na to aby som hral za mladších a musel som ísť ku starším, tak som sa začal báť, že nebudem hrávať a prestane ma to baviť.
Nakoniec som hrával ale od futbalu som si musel dať pauzu kvôli známkam v škole. Pol roka som nehral a vtedy som veľa stratil. Jediné čo som získal boli akurát tak kilá navyše 😀 . V podstate som musel začať odznova. Začal som trénovať aj sám, nie len počas tréningov a takto som vlastne dobehol ten polrok.
——————————————————————————————————————–
Po prechode do dorastu som za prvý rok dokopy odohral asi 100 minút a mal som chuť s futbalom skončiť pretože, aj keď som trénoval, tak som nehrával a tak som už aj ku koncu prvej sezóny v doraste prestal trénovať a futbal som na nejaký čas nechal tak. Vyhováral som sa, že ma niečo bolí, len aby som nemusel ísť na zápas, pretože som vedel, že aj tak odohrám maximálne 5 minút.
Vtedy som aj rozmýšľal nad zmenou tímu. V KŠK Žilina hral jeden môj spolužiak, ktorý ma tam volal ale po prvom tréningu som si to rozmyslel, keďže to tam nemalo úroveň.
Keď skončil v doraste ročník 97 tak som začal znovu trénovať a pri ročníku 98 som začal už aj pravidelne nastupovať v základe. Odvtedy som snáď nevynechal ani jeden tréning, ak tak iba kvôli zraneniu. Futbal ma začal znova baviť a v doraste som zažil najlepšie roky, aj keď počas poslednej sezóny to s účasťou na tréningoch nevyzeralo najlepšie, tak mi to nevadilo, pretože som už vtedy trénoval s áčkom a tam som dodnes.
Bola tam ešte taká situácia, že som chcel skúsiť šťastie v Bánovej, kde ma tiež volal kamarát. Bolo to v zime, keď sme v Rajci s dorastom hrali o postup (ako vlastne každý rok) ale ja som sa chcel posunúť vyššie. Bánová vtedy hrala druhú dorasteneckú ligu. Absolvoval som tam zimnú prípravu, aj keď to odo mňa nebolo pekné, pretože trénerovi som o tom povedal, až keď som tam odohral prvý prípravný zápas. Potom som sa s ním však porozprával a presvedčil ma aby som ostal v Rajci čo bolo nakoniec dobré rozhodnutie. Bánová totiž rok na to zostúpila a ja som dostal šancu u nás v áčku.
V doraste som sa čo sa týka futbalovej stránky vypracoval asi najviac. Dosť tomu pomohol aj príchod trénera Miroslava Paulinyho, ktorý mal o futbale v Rajci dobrý prehľad a jeho tréningy mali dobrú úroveň a tiež pomohol aj príchod nových hráčov a s tým spojené zvýšenie konkurencie v mužstve. Každý na sebe makal a to sa odrazilo aj na výsledkoch, keď sme tri sezóny po sebe hrali o postup. Nakoniec sa nám to ani raz nepodarilo, samozrejme sme z toho boli sklamaný. Nezvládli sme dôležité zápasy, a to rozhodlo. Ak chce mužstvo vyhrať ligu je treba bojovať vždy až do konca, tak ako to ukázalo áčko pri postupe do IV.ligy.
————————————————————————————————————-
Počas mojej poslednej sezóny v doraste sa situácia vyvinula tak, že sme ako dorastenci trénovali spoločne s áčkom. Mne sa v tej sezóne dosť darilo, tie tréningy s áčkom ma taktiež futbalovo posunuli vpred, a tak som už aj trochu pomýšľal na to, že by som si mohol zahrať za áčko a čakal som či mi tréner dá šancu. Tá prišla v zime. Chytil som sa na ľavej obrane, kde som potom nastupoval do konca sezóny v základe. Síce mi trochu trvalo kým som sa naplno začlenil do kolektívu lebo toho moc nenarozprávam ale bol som rád, že s nimi môžem hrať a zlepšovať sa pod vedením trénera Drahna. Má veľa skúseností, ktoré sa snaží preniesť do nášho klubu, myslím, že sme všetci radi, že tu máme takého trénera.
Minulá sezóna bola ťažká, ale myslím, že by sme sa zvládli udržať v IV.lige aj keby sa súťaž neprerušila, keďže ku koncu jesene sme začali podávať dobré výkony a zbierať body aj vonku.
Táto sezóna je zatiaľ veľmi zlá. Takú sezónu ako prežívame momentálne som ja osobne ešte nezažil. Je ťažké pozerať sa po zápasoch na tabuľku a vidieť, že sme stále posledný a bez výhry. Tá dlhá prestávka kvôli opatreniam nepomohla nikomu. Nepomohli nám ani zranenia niektorých hráčov, kvôli ktorým je v podstate každý zápas iná zostava a niektorí hráči musia hrať na postoch, na ktorých inak nehrávajú. Taktiež pre fanúšikov v Rajci to nie je nič príjemné čo nám občas dajú aj najavo, a to nás položí ešte viac.
Veríme, že ak sa sezóna dohrá, tak na jar sa nám podarí nazbierať body, ktoré nám pomôžu udržať sa v štvrtej lige. Podľa mňa na tú ligu futbalovo máme ale kondične momentálne nie. Určite by nám pomohli nejakí nový hráči aby bola v tíme konkurencia. Treba veriť, že sa to v niektorom zo zápasov zlomí a to nás nakopne do ďalších bojov.
