TJ Partizán Domaniža zažil v závere jesennej časti sezóny nečakaný zvrat. Tréner Matej Náther opustil mužstvo nečakane. Klub sa musel rýchlo prispôsobiť novej situácii a dočasné riešenie našiel vo svojich vlastných radoch.
Rolu hlavného trénera dočasne prevzal predseda klubu Milan Svoboda, ktorý v minulosti už mužstvo trénoval. Jeho návrat na lavičku mal priniesť stabilitu aspoň do konca jesennej časti.
Táto nečakaná zmena predstavovala výzvu pre celý tím, ktorý sa musel rýchlo adaptovať na staronového trénera a zvládnuť posledné zápasy jesene čo najlepšie. Rozhodne išlo o moment, ktorý futbalovú komunitu v Domaniži prekvapil.
Pod jeho vedením sa tímu podarilo okamžite uspieť – hneď v prvom zápase si pripísali víťazstvo a následne triumfovali aj v dôležitom derby zápase proti Prečínu. Tieto úspechy dodali mužstvu sebavedomie a vytvorili výnimočnú príležitosť. Pred hráčmi totiž bol posledný domáci zápas proti Chynoranom, po ktorom sa mohli prepracovať na prvé miesto tabuľky po jesennej časti.
Futbalisti Domaniže zvládli aj posledný zápas a pred domácim publikom triumfovali nad Chynoranmi jasným výsledkom 3:0. Víťazstvo im zabezpečilo prvé miesto v tabuľke po jesennej časti, čo bolo skvelým zavŕšením turbulentného obdobia, ktoré tím prežil po náhlej zmene trénera.
Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že som bol súčasťou niekoľkých zápasov pod vedením Mateja Náthera. Myslím si, že to myslel dobre a mal jasnú predstavu o tom, ako by mal tím fungovať. Problém však bol v tom, že chcel fungovať ako veľký profesionál. A to sa v podmienkach dedinského futbalu jednoducho nedá. Hráči majú svoje zamestnania, futbal je pre nich koníček, nie kariéra. Nemôžu trénovať štyrikrát do týždňa ako profesionáli a zároveň byť neustále pod tlakom výsledkov.
Príliš veľký dôraz na profesionalitu a tlak na výsledky nie vždy prináša v amatérskom futbale želaný efekt. Niektorým hráčom to možno vyhovovalo, ale vo všeobecnosti to ovplyvňovalo pohodu v kabíne. To je podľa mňa hlavná zmena, ktorú priniesol Milan Svoboda. Má skúsenosti s týmto prostredím, chápe, ako to na dedine funguje, a vie, čo mužstvo potrebuje, aby fungovalo ako tím.
Nechcem, aby to vyznelo ako kritika Mateja Náthera. Mal svoju víziu a je možné, že v inom prostredí by mohol byť úspešný. No v Domaniži sa ukázalo, že prístup, ktorý zvolil, nebol pre mužstvo ideálny. Naopak, s návratom Milana prišla do kabíny uvoľnenejšia atmosféra, tím sa zomkol a výsledky prišli samy.
A keď sa k tomu pridá aj dobrá partia v šatni, je to ideálna kombinácia. Po poslednom zápase sa to potvrdilo – Domaniža si užila zaslúžené oslavy jesenného prvenstva. Ako vždy, nechýbala harmonika, spievali sa ľudovky a nálada bola skvelá. Táto jeseň bola dôkazom, že vo futbale nejde len o taktiku a tréningy, ale aj o to, aby tím držal spolu a všetci boli na jednej vlne. A keď sa to spojí s výsledkami, je to najlepšia možná kombinácia.
