Keďže sa v tejto sezóne Rajec neprihlásil do Slovnaft Cupu naskytla sa príležitosť ísť si pozrieť pohárové zápolenie niekde inde. Dali sme teda dokopy výpravu a vydali sa do Pruského, kde hrala Domaniža. Malo to samozrejme svoje dôvody. Za prvé nikde na okolí sa pohár nehral a za druhé využili sme možnosť ísť sa pozrieť na futbalistov, ktorých dobre poznáme. Okrem Maťa Košúta, totiž od novej sezóny v Domaniži pôsobí aj Peťo Cúg a tento zápas bol vlastne jeho súťažnou premiérou v drese Domaniže.
Samozrejme, ako by to bolo, keby cesta prebehla len tak normálne, to by bola nuda… Vybral som sa pekne v krátkom tričku a kraťasoch, keďže v Rajci svietilo v čase nášho odchodu slnko a nič nenasvedčovalo tomu, že by sa to malo zmeniť. Lenže čo čert nechcel situácia sa začala počas cesty dramaticky meniť. Nastala taká prietrž mračien, že miestami sme nevideli ani na cestu a z príjemných skoro 30 stupňov bolo razom 19 a lejak ako bonus.
Aby toho nebolo málo Roman a ja sme mali nezávisle od seba pustenú navigáciu, aby sme vedeli kontrolovať či ideme dobre. Všetko išlo fajn, až kým sme sa našťastie, až v samotnom Pruskom dostali do situácie že naše dve navigácie sa nevedeli dohodnúť. Obidve ukazovali prakticky rovnako až po jednu s križovatiek, kde moja chcela ísť doľava, zatiaľ čo Romanova doprava. Skúsili sme teda najskôr doprava… Nevydalo….ale aspoň sme si obzreli školu…teda aspoň myslím, že to bola škola. Rýchlo sme zrealizovali pokus číslo dva a tentoraz sme už našťastie trafili správne.
Naše obavy či stihneme začiatok zápasu ako sa ukázalo neboli na mieste, pretože tá nešťastná prietrž sa zjavne prehnala aj cez Pruské a v čase keď sa už malo hrať sa nanovo lajnovalo ihrisko. Takže sme mali dosť času na nájdenie si dobrého fleku. Vybrali sme si betónový schodík oproti hlavnej tribúne, aj keď nevedno či sa to tribúnou dá nazvať…záleží od toho čo si pod týmto pojmom človek predstavuje.
Domáce mužstvo zažívalo pohárovú premiéru, keďže v minulej sezóne postúpilo z I.triedy do V. ligy (a to dokonca až z tretieho miesta) čo ho oprávňovalo sa prihlásiť do pohára. Väčšina hráčov tak zažívala pohárovú atmosféru prvýkrát v živote. Náš výjazd bol v očakávaní či sa bude konať Peťova premiéra v drese Domaniže. Napokon nastúpil v základnej zostave, zatiaľ čo Maťo Košút začínal tentoraz na lavičke.
Zápas bol vyrovnaný asi tak do desiatej minúty, kým sa favorizovaný hostia trošku rozohrali. Potom to tam začalo padať v celkom rýchlom slede. Silná bola hlavne pasáž medzi 30. a 37. minútou, keď Domaniža skórovala hneď štyrikrát. Štvrtý gól zaznamenal Peťo Cúg a presadil sa teda hneď v prvom súťažnom zápase. To však z jeho strany nebolo všetko ako sa neskôr ukázalo. Jednoznačne najkrajší bol piaty gól Kristiána Sádeckého, ktorý povymetal v domácej bráne všetky pavučiny. Tesne po piatom góle sa podarilo čestný úspech zaznamenať aj domácim, keď sa presadil Patrik Lukáč.
Polčasovú prestávku som si vyplnil prechádzkou po areáli štadiónu za účelom nájdenia sociálneho zariadenia. Jeho kvalitu radšej hodnotiť nebudeme…. ale zase lepšie ako nič… Keďže areál v Pruskom je dosť veľký cesta tam aj späť nám trvala takmer presne celú polčasovú prestávku, po ktorej sa dostal do hry už aj Martin Košút a Peťo sa posunul do útoku.
Domaniža v druhom polčase kontrolovala hru, aj keď domáci občas pohrozili, ale keď už sa do šance dostali nedokázali ju využiť, a tak súper trestal. Peťo Cúg pridal ďalšie dva góly a zavŕšil tak svoj hetrik pri prvom súťažnom zápase v novom tíme….asi ho to teda bude aj niečo stáť… 😀 . Na konečných 1:8 upravil minútu pred koncom Lukáš Čelko.
Chvíľu sme po zápase čakali či nebude nejaká tá ďakovačka, keďže sme sa nachádzali pri fanklube Domaniže a bolo ich tam celkom dosť, ale nič sa nekonalo…asi chlapci na to nie sú zvyknutí… 😀 . Každopádne Domaniža postúpila do ďalšieho kola, v ktorom na svojom ihrisku privíta 14.8 o 17:00 TJ Kovo Beluša, účastníka III.ligy Západ.
