Minulý týždeň bol v znamení futbalu. Stihol som počas neho dve dohrávky a cez víkend ďalších 5 zápasov. Tak si to poďme nejako zhrnúť.
Dohrávky
V utorok v Kamennej Porube dohrávali mladší žiaci proti Podhoriu ale tam sa žiadne prekvapenie nekonalo. Favorit napokon vyhral 2:6 aj keď do polovice druhého polčasu sa domáci držali na dostrel a v rámci našich dobrých vzťahov som dúfal, že sa im podarí vyrovnať, nestalo sa…
Vo štvrtok prišli do Rajca na dohrávku žiaci Kysuckého Nového Mesta. Na Futbalnete sa píše Kysucké Nové Mesto „B“ ale rozhodne chalani nie sú žiadne béčka. Je to kategória U14 (ročník 2008), ktorá hráva III. ligu keďže áčko teda U15 (2007) hrá druhú ligu. Rozhodne sa bolo na čo pozerať, chalani ukázali že aj keď sú od niektorých súperov o rok mladší tak im to nerobí žiadny problém a vyhrali s prehľadom 0:4 a mohli aj viac, lenže Adam Kadurik v bráne Rajca v tomto zápase vytiahol pár pekných, povedal by som, že aj životných zákrokov a svoje mužstvo podržal.
Ešte počas zápasu som stihol jednu fotku s najlepším hráčom tohto zápasu Tomášom Zradulom. Tu ešte doplním, že zápas sme fotili dvaja aj s pánom Kalmom a každý videl ako najlepšieho hráča niekoho iného. Kým ja Tomáša, jemu sa najviac páčila „tá malá päťka, ten bol všade“ teda Peťo Zajac. Je pravda, že Peťo hral tiež výborne a ako som potom mohol zistiť je to aj fajn chalan… :).
Mladší žiaci hrali o poznanie vyrovnanejší zápas a po tuhom boji svojmu súperovi podľahli tesne 0:1
Zaujímavé veci sa diali aj na druhý deň po zápase. Klasicky som vyhodil fotky na FB a na Instagram. Klasicky som označil aj pár hráčov od hostí nech si to nájdu. Už nie až tak klasicky potom začali zdieľačky v strokách a začali prichádzať správy ako chalani ďakujú za fotky a že sa im páčia, čo sa nestáva až tak často, takže ma to fakt potešilo. Dokonca, myslím, že fotky z tohto zápasu sa stali Baggiovym najúspešnejším príspevkom na Instagrame… :D. A tak som si povedal, že týchto futbalistov si určite ešte niekedy rád pozriem, kedy to výjde neviem ale určite sa posnažím… 🙂 .
Posledné zápasy
Sobota
Sobotu som strávil opäť celú v Rajci a to na posledných jesenných zápasoch dorastu a áčka. Dorast proti Čiernemu začal dobre keď skóre otvoril celkom rýchlo Aďo Macura, potom sa však prvý polčas zmenil na kolosálnu nudu. Myslím, že som v ňom urobil viac fotiek fanúšikov na tribúne ako samotného futbalu, ktorý za veľa nestál. Našťastie po polčase to nabralo grády. Hostia za 11 minút dvomi darovanými gólmi otočili a o zábavu bolo postarané. Domácim pomohli dva priame kopy jeden tečovaný, ktroým vyrovnali na 2:2. Pri druhom víťaznom centroval či strieľal František Kohút a loptu chvalabohu nikto netečoval čo pomýlilo brankára hostí na toľko, že lopta skončila v bráne. Do konca zápasu si to už domáci ustrážili a tak mohli ísť spokojne na guľáš…:D.
Prehru zjavne ťažko niesol hosťujúci tréner, ktorý hľadal jej príčiny všade inde len nie u svojich hráčov. Teda všade, no hlavne u rozhodcu. Ktorý ale obvinenia všetkého možného druhu zobral ako starý harcovník s nadhľadom a úsmevom. Pán tréner viacej trénovať a menej kričať po rozhodcoch nabudúce možno to bude lepšie :).
Áčko Rajca malo poobede pred sebou šesťbodový (vlastne možno aj 12 bodový zápas). Ak by mu totiž Radôstka odskočila na 6 bodov, nebolo by to v boji o udržanie sa v piatej lige, ktorý Rajec na jar čaká veru bohviečo. Zápas viedol ako hlavný rozhodca pán Roman Rohoň, s ktorým som mal ešte pred výkopom jednu milú príhodu. 🙂
K zápasu samotnému asi toľko. Bol som v Rajci na jeseň dovtedy na dvoch zápasoch, ktoré domáci prehrali 1:4 a 0:4 a fakt tá hra nebola dobrá. Vôbec ani trochu sa neblížila k tej ako Rajec hrať kedysi vedel a asi ani k tej ako by hrať teraz mohol. Takže nejaké veľké zázraky som nečakal. Zázraky sa však občas dejú. Ako povedal môj kamoš Marek – ako málo stačí….konkrétne jedna zmena na lavičke a jedna normálna zostava z hráčov ktorí sú k dispozícií – a hneď to inak vyzerá.
Polčas 2:0 ale hlavne tá hra oproti zápasom predtým bola diametrálne odlišná, hráči hrali ako vymenení, makali. Lacko Dubovan povymetal pavučiny v bráne gólom hodným hádam aj Frajera na záver na 2:0 zvyšoval hlavou najmenší hráč s najväčším výskokom na ihrisku Maroš Miko. V druhom polčase sa to zmenilo na festival zahodených šancí, ktoré pozahadzovali Dominik Rybár či Miňo Farkaš…ale pozitívne bolo, že tie šance boli, hádam aj viac ako za všetky doterajšie domáce zápasy. Keby to skončilo 5:0 nemohol by povedať nikto nič. Hostia často len kukali čo sa deje a pýtali sa domácich hráčov ako je to kurnik šopa možné, že sú poslední.
Bolo to super vidieť v Rajci znova takýto futbal, ktorý pripomínal staré časy, kedy neexistovalo aby Rajec doma prehrával a nie, že dostával výprasky, a ktorý dáva nádej že by to ešte niekedy tak mohlo byť.
Už len jedna fotografická poznámka. Keďže väčšinou fotím z pozície oproti našim slávnym garážam, ktoré mi nevadia a viem že tam budú vždy ale ten bordel hore na streche mi už pokazil nejednu fotku. Takže teraz dám taký jeden výkrik do vetra za nás fotografov, že by sme velice ocenili keby to niekto z mesta mohol upratať…nečakám že sa to stane ale nikdy nehovor nikdy… :D.
Nedeľa
V nedeľu sa hral očakávaný zápas I.triedy starších žiakov medzi Zbyňovom a Stráňavami. Vedeli sme, že nás čaká asi najťažší súper a to sa aj potvrdilo. V strede zálohy nám chýbal Palo Hanulík, ktorý hral v Rajci zápas proti Staškovu a nemohol nám teda pomôcť v rámci svojho striedavého štartu. Konkurz na stredného záložníka teda vyhral jeden z našich najmladších hráčov Adam Knapec. A bol ako motorová myš, znechutil súperom futbal. Po zápase síce mohol ísť rovno celý do práčky ale ten výkon čo podal…klobú dole. Súboj dvoch najlepších strelcov súťaže skončil 0:0, obrany ich ustrážili. Pre nás je však táto remíza malé…. čo to trepem veľké víťazstvo. Stráňavy totiž doteraz v sezóne inkasovali iba trikrát a dali 81 gólov. Treba povedať, že súper bol herne lepší, do ničoho nás nepustil ale veľkú šancu si nevypracoval ani on a tak sme na chalanov a dievčatá vlastne hrdí a veľmi spokojní aj po remízovom výsledku.
Potom som sa rýchlo presunul do Rajca na zápas mladších žiakov proti Staškovu. Pískal totiž môj kamoš Maťo Matula, s ktorým vždy rád pokecám. Okrem toho na mladších žiakov Rajca sa díva fakt dobre, hrajú ako draci. Vlastne som chcel vidieť aj starších, keďže sa však prehadzovalo na nedeľu tak to nevyšlo. Za Staškov totiž hrajú chalani, ktorých si veľmi dobre pamätám, keď som chodil ešte ako vedúci mužstva rajeckých žiakov. Napríklad bratia Jakub a Lukáš Zajacovci a tak som aspoň využil možnosť sa s nimi opäť stretnúť…
Dlhoočakávané derby
Vylosovanie druhej triedy mužov ani nemohlo byť lepšie. V poslednom kole sa stretávajú dvaja rivali ale zároveň aj kamaráti Zbyňov a Ďurčiná. Naši v roli nováčika zažívajú celkom vydarenú jeseň a pred zápasom mali dokonca šnúru troch víťazstiev. Zatiaľ čo už etablovaná Ďurčiná hrá opäť o špicu tabuľky. Poznáme sa veľmi dobre každého pol roka prípravný zápas niekedy aj dva…a teraz sa stretávame aj v spoločnej súťaži. Každý na ten zápas čakal, ja som sa naň napríklad tešil už mesiac.
Ďurčani rozohrali taktické hry už pred zápasom. V týždni mi píše jedna z hviezd – Vlado Sudor, že je na služobke v Berlíne, že to nestíha, že nepríde. Príde zápas a brankár hostí mi medzi dverami vraví, že však Vladis príde na druhý polčas. Desiata minúta zápasu a Vladko si veselo vykračuje smerom ku striedačkám….Stretávam jeho otca a ten mi vraví že ešte o dvanástej bol na Schwchate. Na tomto príklade vidíte aký prestížny zápas to bol.
Keď už sme pri tom brankárovi, Tomáš mi pred zápasom sľúbil, že nejaký gól tam pustí. 😀 A potom nám chytil takýto krásny priamy kop, beťár jeden….
Na druhej strane sa v bráne zase predstavil náš nezničitelný tréner, predseda Roman, ktorý sa vyparadil novým dresom (s číslom 74 podľa dátumu narodenia aby sme nezabudli kto je najstarší na ihrisku :D) a tiež predvádzal zákroky ako z Premier League. Životný dal pred prvým gólom (Tomáš po zápase povedal, že on by to nechytil :D) ale obrana mu moc nepomohla a Mišo Kozárec hlavičkoval medzi štyrmi obrancami. O chvíľu však na 1:1 vyrovnal jeden z hráčov, ktorý pôsobil v oboch kluboch Peťo Albert, keď nedal tentoraz Tomášovi Albertovi v bráne Ďurčiny šancu a sľub tak bol splnený. Vyrovnaný stav však ostal len štyri minúty, keď po ďalšej dorážke poslal hosti do vedenia opäť Mišo Kozarec. Záver bol zase ako z Premier League. Domáci boli v nápore mali štandardky z nebezpečnej vzdialenosti. Roman sa skúsil zahrať na Alissona Beckera a prišiel v záverečných minútach do šestnástky ale ani to, a ani to, že sa hralo ako v Premier League až do 97. minúty Zbyňovu nepomohlo.
Hostia teda odchádzali po derby spokojnejší. Škoda, že ich neostalo viac na ten výborný guľáš čo sme im nachystali ale najväčšie hviezdy Tomáš, Feiso a strelec Mišo si dúfam pochutili..:). Trochu sme pokecali, utužili vzťahy a ukončili jesennú časť v dobrej nálade. Už teraz sa tešíme na odvetu v Ďurčinej na jar. 🙂
