Minulý štvrtok som opäť strávil popoludnie na futbale avšak tentoraz mimo mojich obvyklých destinácií. Konkrétne v Dolných Kočkoviciach kam som cestoval z Varína. Mohlo by sa zdať, že ma s týmito miestami nič nespája, no nie je to celkom tak. Tréneri týchto mužtiev sú totiž moji starí známi. Celý príbeh tohto popoludnia sa začal písať na začiatku tejto sezóny, keď ku nám do Zbyňova Varín zavítal s mladšími žiakmi. Ako tréner s nimi prišiel totiž Lukáš Cvacho, s ktorým sa poznáme ešte z čias, keď som robil vedúceho pri áčku Rajca a pravidelne býval našim súperom.
Mladší žiaci Varína u nás celkom vysoko prehrali. Ako mi však Lukáš počas zápasu vysvetlil v tom čase mal s mužstvom za sebou len dva tréningy a táto kategória bola v poslednom čase jemne povedané zanedbaná. Na jednej strane ma to celkom prekvapilo, keďže viem kto mal žiakov vo Varíne v tom čase na starosti ale predvedená hra tomuto tvrdeniu celkom zodpovedala. Napriek tomu v mužstve boli šikovní chalani, ktorí ak budú pravidelne trénovať určite sa ich výsledky časom zlepšia.
Po tomto zápase sme ostali intenzívnejšie v kontakte a Lukáš mi sľúbil, že ma so sebou zoberie fotiť na nejaký zápas, napríklad k Maťovi Nátherovi do Dolných Kočkoviec, ktorý tam založil vlastnú akadémiu a Lukáš mu v lete pomáhal trénovať deti na kempe.
Nuž a ten deň nastal vo štvrtok. Lukáš mi dohodol odvoz do Varína, za ktorý ďakujem Maťovi Chrchalovi. No a teraz začína sranda. Čakám na Lukáša ale medzitým sa objavuje iný Lukáš. Lukáš Hruška, ktorý prišiel ako prvý hráč na zraz. Išli sme na zápas prípraviek, kde je v tejto sezóne najstarší ročník 2011, ktorý môže ale nastupovať v okrese aj za mladších a starších žiakov. To znamená, že sme sa s Lukášom túto sezónu už dvakrát videli a tak sa nemal problém (samozrejme hneď potom ako všetkým na okolo vysvetlil že idú hrať prípravný zápas do Kočkoviec a že to je ďaleko 😀 ) dať sa do reči aj somnou.
Takže som sa dozvedel napríklad, že už sa pomaličky zlepšujú a už aj vyhrali, kto dal koľko gólov a dostal som analýzu súpera aj na náš nedeľňajší zápas proti Hliníku. Tá bola asi takáto: No, vy ste nám dali sedem, my sme im dali jedenásť, takže vy by ste im mali dať aspoň 15, lebo im to moc nejde a a moc sa im ani nechce behať. Určite vyhráte. Nechcel som túto analýzu vyťahovať pred zápasom, lebo človek nikdy nevie ako sa veci vyvinú. Ale skoro sa trafil dali sme 12 a kopec šancí sme zahodili 😀 .
Tréner sa zdržal a medzitým prišli na zraz ďalší hráči aj s mamičkami, ktoré ich prišli odprevadiť. Samozrejme aj s nimi sa dal Lukáš hneď do reči a trpezlivo odpovedal na veľa, veľa otázok ako napríklad či môžu mať pod dresom termo, ako dlho budú hrať alebo či im treba chrániče. Všetky otázky zvládol s prehľadom akurát pri tej o chráničoch sa rozhovoril, že v prípravke sa nekope, ale jeho v žiakoch už pookopávali starší chalani až až. To si radšej mohol nechať pre seba lebo maminy chlapcov, ktorí sa chystali na svoj prvý zápas tak dostal do mierneho stresu. 😀 Potom musel tréner čeliť otázkam typu, že či sa chlapci moc kopú a či sa im nič nestane… 🙂 .
Keď tréner Lukáš upokojil maminy mohli sme konečne vyraziť smer Dolné Kočkovce. Keď sme dorazili, zhodnotili sme že areál je pekný, no trénerovi chýbala v šatni jedna zásadaná vec a to taktická tabuľa 😀 . Takže sa muselo pristúpiť k improvizácií a debutantom vysvetľoval kde sa majú pohybovať pomocou fliaš, ktorých bolo tak akurát, keďže sa hralo systémom 6+1.
Zápas začal lepšie Varín, Hrušky dvakrát ušiel a dal dva góly. Potom, keď sa ukázalo, že domáci majú mladších hráčov, ktorí za ním moc nestíhali sa ho tréneri snažili zašiť niekde do obrany. Nepomáhalo. To, že je na súpera moc dobrý si uvedomoval aj sám Lukáš. Prišiel na striedačku a svoj výkon si sám zhodnotil. Ja som na nich asi moc rýchly a moc vysoký čo? Asi by som mal ostať dole… Ale hádam tu nebudem len tak sedieť keď sme sem takú dlhú cestu išli 😀 . Nakoniec to tréneri vymysleli a od polčasu išiel Lukáš do brány, aj keď chvíľu protestoval ale nakoniec súhlasil, keďže nemal inú šancu… 😀 .
Zápasu to pomohlo, zrazu z toho bola vyrovnaná partia. Ak sa nemýlim tak prvý polčas skončil 0:4. Po tomto striedaní sa zápas vyrovnal. Z 0:4 zrazu bolo 4:5. Bolo fajn sledovať tú radosť z každého gólu na oboch stranách. Jediný pre koho sa bolo ťažké na to pozerať stál v bráne a občas skúšal to čo poznáme u nás v Zbyňove v prípravke, keď sa náš brankár vyberie na výlet… 😀 .
Napokon si Varín vedenie ustrážil a skončilo to asi 4:7 ale to v tomto prípade vôbec nie je podstatné. Hlavné, je že si všetci zahrali, niektorí nabrali vôbec prvé zápasové skúsenosti a všetci boli spokojní.
Po zápase chlapci dostali bagetu na cestu a realizačné tímy sa stretli aby trošku rozobrali zápas a dohodli sa na ďalšej možnej spolupráci v budúcnosti. Ja som si s Maťom zaspomínal na časy nedávno minulé, keď sme sa pár krát stretli spoločne v jednej šatni v Domaniži a dúfam, že to nebude dlho trvať a stretneme sa na ihrisku aj my ako súperi 😀 .
Záverom by som sa už iba poďakoval Lukášovi, že ma zobral na takýto pekný výlet a dúfam, že nebol náš posledný spoločný… 🙂 .
One thought on “Ja som na nich asi moc rýchly…super futbalové popoludnie v Dolných Kočkovciach”