V nedeľu bojovali o body aj futbalisti Zbyňova. V bájnej III. triede Obfz Žilina privítali na svojom ihrisku lídra súťaže OŠK Baník Stráňavy „B“. V Zbyňove je pri veľkej šírke kádra akú nemajú ani v Rajci častým javom obmieňanie základnej zostavy. Či už je to podľa aktuálnej formy alebo podľa toho kto musel ísť práve do roboty a podobne. Teraz to vyšlo tak nešťastne, že chýbal brankár. Čo samozrejme proti prvému mužstvu rapídne znižovalo šance na bodový zisk.
Túto absenciu sa im napokon podarilo vyriešiť. Nominovali do brány samotného prezidenta klubu Romana, ktorý bol samozrejme ako vždy pripravený a post brankárskej jednotky v tomto zápase bez väčšieho rozmýšľania prijal. Táto informácia sa dostala napokon aj ku mne, a tak som rýchlo poobede utekal aspoň na polčas do Zbyňova, takýto návrat legendy som si predsa nemohol nechať ujsť.
Naposledy som videl Romana chytať súťažný zápas, keď hral Zbyňov proti Rajcu „B“ a on zvádzal neľútostné súboje s Chudom, ktorý sa snažil presadiť na hrote. To bolo prosím pekne na konci sezóny 2014/2015, konkrétne 6. júna 2015. Myslím, že odvtedy už tých zápasov veľa neodchytal, ak samozrejme nerátame starých pánov. Napriek tomuto hernému výpadku bolo jasné, že keď takáto ponuka príde s radosťou ju príjme.
Okrem Romana v bráne bol zaujímavým úkazom tohto zápasu aj hlavný rozhodca, ktorý mal okrem sympatickej asistentky aj… povedzme kondičné resty ale napriek tomu viedol zápas v duchu fair-play a sem-tam aj pobehol. Dokonca si dovolím tvrdiť, že zápas zvládol určite lepšie ako neskôr jeho mladší kolegovia v Bánovej. Najväčšou vychytávkou pána rozhodcu bolo ale jednoznačne pero zastrčené v štucni.
Kto v tomto zápase čakal veľa gólov zostal sklamaný. Domáca obrana s brankárom na čele pracovala výborne. Slavo hral ako za starých dobrých čias, keď robil kapitána v rajeckom doraste a pripojili sa k nemu aj jeho obranný kolegovia. Keď už aj lopta prešla za obranu vyriešil to Roman tigrím skokom pod nohy hosťujúceho útočníka. Čo bolo treba chytiť, chytil. Hlavne šanca na konci prvého polčasu, ktorú som síce videl už len od brány vyzerala tak, že volala po góle. Svoju obranu si dirigoval ako vždy nahlas 😀 . Okrem toho si samozrejme nezabudol dobre postaviť žrde, ktoré mu tiež dvakrát v zápase pomohli, ako neskôr prezradil.
Gól napokon nepadol ani na druhej strane. Zaujímavosťou je, že hosťujúcu bránu strážil Milan Sága, teda brankár, ktorý ešte nedávno vychytal Terchovej postup do III.ligy. Tá sa však nie len, že neprihlásila do tretej, napokon sa odhlásila aj zo štvrtej ligy a ich brankárska jednotka sa teda teraz ocitla namiesto III.ligy v III.triede… Futbalové cesty sú nevyspytateľné….
Súboj generácií v bráne (vekový rozdiel medzi brankármi bol viac ako dve dekády 😀 ) tak napokon skončil nerozhodne s čím boli samozrejme spokojnejší domáci futbalisti. Keď mi Roman po zápase telefonoval s úsmevom v hlase mi povedal, že ho mám odteraz volať Mr.Zero a žartom dodal či nepotrebujeme v Rajci dvojku 😀 . Každopádne klobúk dole pred Romanom, že de facto zachránil svoje mužstvo, keď sa po takej dlhej pauze (chcel som napísať aj v takom veku ale on je večne mladý 😀 ) bez problémov postavil do brány a lídrovi tabuľky nedovolil skórovať.
