Po Terchovej nás doma čakal ďalší derby zápas a ťažký súper z popredných priečok tabuľky TJ Jednota Bánová. Áno, tá Bánová, ktorá teraz úspešne pôsobí v tretej lige a v Slovenskom pohári nedávno trápila Spartak Trnava aj zásluhou nášho kamoša Peťa Jasenovského. Ten a mnoho ďalších tam v tom čase síce ešte nepôsobilo, ale aj tak sa jednalo o kvalitného súpera, nabitého na túto súťaž špičkovými menami.
Po polčase sme viedli 2:1, lenže hostia vyrovnali a všetko smerovalo k nervóznemu záveru, keďže ani jedno z mužstiev si nechcelo body deliť. Asi desať minút pred koncom sa do šance v šestnástke rútil náš rýchlik Robo Židek a Ďušan Ďuratný ho zastavil iba za cenu toho že mu takmer potrhal ten pekný zelený dres so sponzorom Zipp 😀 . Chvalabohu to neušlo pozornosti prvého asistenta Miloša Ďuriníka, ktorý začal mávať zástavkou o dušu spasenú. Na jeho pokyn napokon hlavný nariadil penaltu a začal cirkus. Padli tri žlté karty na strane hostí, ale čo bolo dôležitejšie Krto (Martin Kordiš) premenil pokutový kop a dostal nás do vedenia. Nasledujúce minúty a dlhý nadstavený čas boli ťažkou skúškou pre naše nervy a srdiečka ale napokon sa nám podarilo zvíťaziť. Môžem jednoznačne potvrdiť, že takéto vydreté víťazstvá chutia najlepšie.
Navyše, podľa dochovaných kamerových záznamov po zápase nás za odmenu čakal pravý kotlíkový guľáš, a keby len to… Náš masérko Peťo to po zápase riadne roztočil a ponúkol nám súkromný koncert jeho najväčších hitov. Bohužiaľ najväčšiu hitovicu Zahoď starosti sa mi vtedy nepodarilo zachytiť ale toto video je aj napriek tomu legendárne. Klobúk dole, že na tej mega rozladenej gitare z krčmy dokázal vôbec niečo zahrať. 😀
Premotivovaný Tibor
Po tomto úspešnom zápase sme išli do Strečna. V zime od nás odišiel Tibor Kašjak a zamieril práve k tomuto nášmu konkurentovi. Navyše sa mu tam darilo. Zatiaľ čo u nás hrával stopéra v Strečne hviezdil v útoku a do tohto zápasu dokázal v tej jarnej časti nastrieľať 12 gólov čím sa dostal medzi najlepších strelcov súťaže. Bolo nám jasné, že bude extra motivovaný. To sa aj potvrdilo a priznal to dokonca aj sám po zápase. Prekonať svojho kamoša v bráne Maťa Fraštiu sa mu nepodarilo, podľa jeho slov práve preto, že bol až premotivovaný. Obrana Rajca ho dokázala vygumovať. Podobný obraz sme mohli sledovať potom ešte v niekoľkých vzájomných zápasoch. Každopádne pri iných súperoch bol Tibor strelecky pri chuti aj v ďalších zápasoch a sezónach. Žiaľ, už to nikdy nebolo v drese Rajca čo je trochu škoda.
Zápas samotný nedopadol celkom podľa našich predstáv, hoci sme strelili 3 góly remizovali sme 2:2. Prvý gól zápasu totiž dal do vlastnej brány Ivo Osika. Napriek tomu sme to mali stále dobre rozbehnuté, na to aby sme skončili na treťom mieste a dostali nejaký ten pohár do vitríny. Do konca sezóny ostávali ešte 2 zápasy.
