Sedeli sme si tak v nedeľu v Domaniži na hodoch pri guľáši, keď mi len tak medzi rečou môj najobľúbenejší krajný bek oznámil, že v utorok, deň po mojich narodeninách (takže to beriem tak trochu ako darček 😀 ) spečatil svoju budúcnosť a jeho hosťovanie z Púchova sa mení na prestup do Domaniže. Reč nie je o nikom inom ako o miestnom rýchliku Matúšovi Haviarovi, ktorý tak definitívne rozširuje pružinskú ekipu v Domaniži.
Pri tejto príležitosti sme sa teda zhodli, že je vhodná chvíľa aj na vážny a seriózny rozhovor. 😀 Tak vám ho teda prinášame. Prečo sa Matúš rozhodol zotrvať v Domaniži, ako vníma svojho trénera a čím ho potešili fanúšikovia Domaniže to všetko sa dočítate v nasledujúcom rozhovore.
Minulú sezónu si prišiel na hosťovanie do Domaniže z Púchova. Prečo si sa takto rozhodol a ako sa to vlastne celé zrodilo?
Domaniža sa mi páčila z dôvodu, ako tam ľudia futbal prežívajú. Páči sa mi ako tam funguje futbalový klub a aký majú prístup k hráčom. Ako dieťa ma tam otec brával na futbal. Zakaždým to malo svoje čaro. Na štvrtú ligu a “dedinu” majú fantastické podmienky. S veľa chalanmi som sa poznal osobne, dokonca aj s trénerom…
Môj odchod z Púchova mal viac dôvodov. V prvom rade som chcel skúsiť niečo nové ,keďže v Púchove som strávil cez 10 rokov.
Naplnila minulá sezóna hoci bola skrátená tvoje očakávania?
Áno, pred sezónou som popravde ani nevedel čo očakávať, každopádne sezóna sa mi páčila, súperi boli zaujímaví a futbal bol podľa mňa atraktívny aj pre divákov. Teda aspoň prvých pár kôl pred všetkými opatreniami.
Pred pár dňami sa tvoje hosťovanie z Púchova zmenilo na prestup. Aké boli hlavné dôvody, ktoré ťa presvedčili aby si v Domaniži zotrval?
Za ten rok sa mi tu ozaj zapáčilo, bol som spokojný. Futbal ma v Domaniži začal opäť baviť ako kedysi. Popri pôsobení v Domaniži mám aj viac času na všetko ostatné veci, či už rodinu, priateľku alebo iné koníčky. Prednedávnom mi skončil status študenta, takže neskoršie tréningy sa dajú stíhať aj popri práci, ktorá je niekedy náročnejšia na cestovanie.
Stále si pomerne v mladom veku hral si druhú dorasteneckú či tretiu seniorskú ligu, niekto by takýto prestup bral ako krok späť…. Ako sa na to pozeráš ty?
Vnímam to presne naopak. Po roku v Domaniži cítim na sebe pozitívne zmeny. Príde mi, že som o niečo viac futbalovo vyspelejší a kľudnejší. Samozrejme tomu pomohla zápasová prax, keďže som hrával pravidelne.
Hovorí sa, že táto štvrtá liga je kvalitou dosť vysoko. Je to podľa teba dobrá súťaž na rozvoj mladých hráčov, ktorí vyjdú z ligových dorastov aby sa odrazili vyššie v seniorskom futbale?
Určite áno, štvrtá liga nie je žiadnou pralesnou ligou. Pre mladých hráčov je to ideálne na rozbeh, hrať pravidelne nižšiu súťaž dá hráčovi viac, ako sa pozerať na zápas z lavičky v tretej alebo druhej lige.
Takže pravdepodobne aj tvojou ambíciou je ešte sa v budúcnosti pozrieť aj do vyššej súťaže…?
Zatiaľ to nijak neriešim. Nejaká ponuka už bola, ale momentálne sa sústredím na Domanižu a seba. Ďalej sa chcem viac venovať práci, takže ambície momentálne nemám. Uvidíme čo bude za pár rokov.
Z vlastnej skúsenosti viem, že v celom klube vládne rodinná atmosféra. Zažil si niečo podobné aj vo vyššej súťaži? Niekto by si možno povedal, že to s futbalom na vysokej úrovni nejde dokopy ale môže byť práve to jeden z dôvodov prečo sa Domaniži tak darí?
V Púchove sme boli dobrá partia. V mužskej šatni som bol približne 4 roky. S chalanmi som si rozumel aj napriek tomu, že som mal vtedy len 16 rokov, no ako sa postúpilo do 2. Ligy ,káder sa premiešal, veľa chalanov odišlo, veľa nových prišlo, no stále sme si rozumeli. Napriek tomu to nebolo ako v Domaniži.
Som tam síce iba rok, ale s chalanmi sme už čo-to zažili. Veľmi sa mi taktiež páči, ako sa po zápase posedí, šatňu ovládne dobrá atmosféra a nik sa nikam neponáhľa. Takto je to vlastne stále, či je tréning alebo zápas. Keď máte so spoluhráčmi takéto vzťahy funguje to aj na ihrisku inak. Bojuješ na ihrisku za kamaráta nie len za spoluhráča. Dobrá partia v šatni, ale aj ľudí okolo čo sa o nás starajú má veľký vplyv na výsledky či samotnú hru.
Rozšíril si partiu Pružincov v šatni. Legendárne pružinské Duo Yamaha (Michal Haviar a Martin Kubiš pozn.) je okrem futbalového známe aj hudobným nadaním. Máš aj ty čo ponúknuť v tomto smere alebo ťa toto obišlo? 😀
Nikdy som nemal na nič také talent, ani ma to nelákalo. Takže toto ma veru obišlo veľkým oblúkom 😀 .
Ako vnímaš trénera Svobodu?
Ako som spomínal, s trénerom sme už vedeli o sebe skôr ako som prišiel do Domaniže, takže po mojom príchode sme si neboli cudzí. V Domaniži si na trénerskej stoličke neviem predstaviť nikoho iného, má skvelý prehľad o hráčoch a vie ich využívať správne. k futbalu má čo povedať, keďže má bohaté skúsenosti.
Jeho najväčšie plus je vzťah a postoj k hráčom. Má s nami nadpriemerný kamarátsky vzťah, kedy po tréningu alebo zápase sa porozprávate o hoci čom, ako keby ste sa nebavili ani s trénerom. Tréner má samozrejme aj rešpekt čo si cením ešte viac, že na ihrisku a tak isto aj v šatni má najväčšie slovo on. To ma celkom prekvapilo, lebo som sa s tým ešte nestretol. Máloktorý tréner si dokáže ustrážiť tú hranicu kamarátskeho a trénerského vzťahu. Väčšinou je to buď dobrý tréner alebo človek. Milan Svoboda je v tomto ideálna kombinácia.
Napriek tomu, že sa tréner snaží zostavu často rotovať a dať príležitosť všetkým hráčom tebe patrí miesto v základnej zostave pravidelne a patríš k jedným z opôr mužstva. Je to určite fajn cítiť dôveru od trénera…
Je to skvelý pocit. Toto mi posledné roky chýbalo a aj preto sa mi v Domaniži tak páči. Ľudia vám tam pomáhajú, dôverujú a vážia si vás, aj keď som bol pomerne nový. Zo začiatku som mal z toho zmiešané pocity – príde mladý chlapec a “vytlačí” niekoho zo zostavy alebo niekto tam je dlhšie a nehrá, no chalani to tam tak neberú. Vždy chcem len pomôcť mužstvu a odohrať kvalitný zápas ako každý z chalanov a ako si už povedal tréner dáva dostatok priestoru všetkým.
Chalani, ktorí sú tam už dlhšie, hoci nie sú priamo z Domaniže tak fanúšikovia ich berú ako svojich, cítiš sa tak už aj ty?
Pomaličky áno. To je ďalšia z vecí, ktorá ma potešila. Milo ma prekvapilo, keď po zápase vás po ceste z ihriska pochvália a podajú ruku aj ľudia, ktorých ani poriadne nepoznám.
Čaká nás nová sezóna, aké sú tvoje osobné ciele?
V novej sezóne by som chcel podať veľa dobrých výkonov z mojej strany a čo najviac pomôcť mužstvu v boji o vrchné priečky.
Keby sa robila reorganizácia, tak ako bolo v pláne tak by ste postúpili do Majstrovsta regiónu. Reorganizácia sa odložila a súťaž sa rozrástla o ďalšie dve mužstvá na 18 účastníkov. Myslíš, že aj napriek tomu sa umiestnenie do piateho miesta podarí zopakovať?
Nechcem predbiehať ale myslím si že áno. Spravíme čo bude v našich silách. Máme široký káder plný kvalitných hráčov, navyše sme aj celkom mladé mužstvo, kde je na čom stavať aj do budúcna.
Čo by si odkázal fanúšikom Domaniže?
Fanúšikov by som chcel len poprosiť, nech aj naďalej chodievajú pozerať na naše zápasy a nech poriadne povzbudzujú 🙂
Matúšovi ďakujem za rozhovor a prejem rovnako ako aj celém tímu veľa úspechov v nasledujúcej sezóne.
