Po dlhšom čase sa nám pomaly opäť rozbieha futbalový kolotoč, a tak nadišiel čas na nejaký ten rozhovor. Dnes som sa rozhodol predstaviť vám jedného z najmladších členov kádra TJ Partizán Domaniža, Matúša Masničáka. Tento talentovaný útočník, ktorý sa v minulosti stal dvakrát najlepším strelcom dorasteneckej ligy stále v mužskom futbale len zbiera skúsenosti. V Domaniži však všetci veria, že už čoskoro sa stane oporou prvého tímu a bude sa pravidelne strelecky presadzovať aj v štvrtej lige mužov. Viac o Matúšovi a jeho doterajšej futbalovej kariére sa dočítate v rozhovore.
Kto ťa priviedol k futbalu a ako si spomínaš na svoje začiatky?
K futbalu ma priviedol otec, približne ako 7-8 ročného tu u nás v Domaniži. Začal som v prípravke pod pánom Žibrúňom a dodnes si spomínam na svoj prvý zápas, hrali sme v Zbyňove. Ako dopadol už presne neviem, bolo to veľmi dávno.
Aké boli alebo sú tvoje futbalové vzory?
Od malička sa mi páčil Cristiano Ronaldo, ešte za jeho pôsobenia v Manchestri United, z tej „novšej éry“ to je Marco Asensio.
Ako to vtedy vyzeralo v žiackej kategórií? Musel si spočiatku ohrievať lavičku a čakať na šancu alebo si hrával hneď spočiatku v základe?
V každej z kategórií majú prednosť starší skúsení chalani, samozrejme som nebol výnimkou a zbieral som popri nich skúsenosti. Nastupoval som pravidelne až po určitom čase, ako v prípravke, žiakoch, tak aj v doraste.
Bol si od začiatku útočník?
Nie. Začínal som ako záložník (stredný i krajný), tréner so mnou skúšal viacero variant. Za žiakov som nastupoval dokonca i ako stopér, keď nás nebolo dostatok. 😀
V tvojej kariére si mal krátke zastávky aj vo väčších kluboch ako Liptovský Mikuláš či Považská Bystrica. Ako sa ti naskytla príležitosť pôsobiť v týchto kluboch a aká to bola pre teba skúsenosť?
Do Liptovského Mikuláša som sa dostal kvôli tomu, že som neuspel na skúške v Ružomberku, kde som chodil do školy, s tým, že si ma tam ešte môžu všimnúť (hrávali vtedy proti sebe v druhej lige). To cestovanie zo školy z Ružomberka každý deň takmer 30 kilometrov tam, tridsať naspäť naspäť vlakom ťa ubíja… Nedostal som dostatok príležitostí, a tak som sa vrátil naspäť domov. Čo sa týka Považskej Bystrice, tam som chodil do športovej triedy na strednej škole. Mávali sme tréningy na umelej tráve MŠK . Tréner mladšieho dorastu si ma tam všimol a opýtal sa, či by som si nechcel skúsiť zahrať druhú ligu. Povedal som áno, ale po polke sezóny pre moju nespokojnosť v tíme, hlavne pre nezhody v kabíne som sa vrátil naspäť domov, do Domaniže, kde som doteraz.
Každá cesta, i keď bola „neúspešná“ mi niečo dala a posunula ma o kus vpred.
V posledných dvoch sezónach v doraste si bol 2x najlepší strelec dorasteneckej piatej ligy. Ten druhý raz celkom jednoznačne (o 24 gólov, celkovo 73!)… Nepriniesla ti táto strelecká produktivita ďalší záujem iných tímov?
Pravdupovediac nie. Neohlásil sa nikto, ale keď mám byť úprimný, som doma a som tu šťastný. S najväčšou pravdepodobnosťou, aj keby sa niekto ozval, tak tu zostanem.
V tvojich dvoch posledných sezónach v doraste ste skončili raz na druhom a raz na treťom mieste. Asi to trochu zamrzí, keďže prvá priečka bola pomerne blízko…
Keby ľudia videli viac dovnútra nášho tímu, nemali by dôvod byť sklamaní, boli by nadšení.. Bolo nás v tíme len pár, pre ktorých bol futbal naozaj prioritou.. Niektorí hľadali rôzne možnosti, ako neprísť na zápas. Neraz sme na zápas dokonca nenastúpil s jedenástimi hráčmi. Druhé a tretie miesto bolo pre nás viac než úspechom 🙂 .
Čím si to ty vysvetľuješ, že práve v dorasteneckej kategórií sa takéto a podobné veci dejú najčastejšie?
V dnešnej dobe je pre deti väčšou prioritou počítač ako lopta. V poslednej dobe si ale všímam, že znovu na ihriskách deti trávia čas, tak dúfajme, že im to vydrží!
Čo považuješ za svoj najväčší doterajší futbalový úspech?
Ešte som veľmi mladý a nemôžem hovoriť o nejakých úspechoch. Ako prvé mi napadne asi, keď sme ako žiaci vyhrali súťaž. Potom už spomínané dva roky po sebe najlepším strelcom súťaže dorastu, i keď by to viac chutilo, keby skončíme aspoň raz prví. Samozrejme si vážim i šancu vyskúšať mužský futbal u nás v Domaniži. Domaniža je známa kvalitným futbalom, a pre mňa je cťou byť súčasťou A-tímu, i keď mám stále veľké rezervy.
Aké je to byť najmladším článkom v mužskej šatni? Myslím, že nejaké podpichovačky si si určite užil… 😀
Dlho som najmladším býval, chvalabohu už tak nie je, sú i dvaja mladší.. 😀 Jasné, podpichovačky sú a budú vždy. Sme skvelá partia a nuda v našej šatni rozhodne nemá miesto. 😀
Aký bol pre teba ten prechod z dorasteneckého do seniorského futbalu?
Je to obrovský skok. Myslím, že som sa nestihol ešte celkom adaptovať. Štvrtá liga, ktorú hráme je veľmi kvalitná súťaž, a rozhodne mám čo dobiehať.
Nerozmýšľal si niekedy o možnosti skúsiť hosťovanie v nižšej súťaži, aby si sa viac vyhral a nazbieral väčšiu minutáž?
Po oficiálnom prechode z dorastu k mužom som dostal možnosť v pohárovom zápase v Pruskom, ktorý sme zvládli a postúpili ďalej. Ja som sa žiaľ hneď zranil a vynechal som potom takmer celú jeseň. Tréner Svoboda ale nám mladým dáva dostatok možností na nazbieranie skúseností a ukázanie sa, pokiaľ sme zdravotne fit. Takže pravdupovediac nie, neuvažoval som o takejto možnosti.
Futbal nám na jar zrušila koronapauza. Ako si prežíval toto obdobie a ako si sa udržiaval v kondícií?
Korona krízu som bral ako odpočinok. Budem úprimný, flákal som sa. 😀 Párkrát som si bol zabehnúť a párkrát som si doma zacvičil. Boli sme jedným z prvých tímov v súťaži, ktorí začali trénovať, takže myslím, že čoskoro ten „oddych“ dobehnem.
Nová sezóna je za dverami, aké budú v nej tvoje ciele?
Môj cieľ je byť spokojný so svojou prácou na tréningu, a to, aby som využil možnosti, ktoré mi tréner ponúkne. Keď dostanem šancu chcem v zápase predviesť to najlepšie čo dokážem.
Ako vidíš potenciál tímu v novej sezóne, kde v tabuľke by ste sa podľa teba mohli pohybovať?
Myslím, že sme správna partia šikovných futbalistov. Každý jeden má čo ponúknuť. Môj skromný odhad je prvá päťka. Ako to naozaj bude, ukáže až samotná sezóna.
Myslíš, že by bolo v silách tohto mužstva v nejakom dlhšom časovom horizonte zabojovať aj o postup? Predsa len väčšina z vás sú mladí chalani, ktorých ešte najlepšie futbalové roky len čakajú…
Osobne si myslím, že by to v našich silách bolo. Len čas ukáže, či mám pravdu, alebo nie.
Na záver, máš nejaký odkaz pre fanúšikov futbalu v Domaniži?
Pozdravujem všetkých priaznivcov futbalu. Po dlhej odmlke zavinenej koronavírusom si môžeme znovu tento krásny šport spoločne užívať. Budeme sa na vás všetci spoločne tešiť na domácich zápasoch Partizánu Domaniža.
Matúšovi ďakujem za rozhovor a prajem v novej sezóne veľa úspechov. 🙂
Čoskoro sa môžete tešiť na ďalšie rozhovory, nie len o futbale.
