V nedeľu sa v Žiline odohral obyčajný mládežnícky futbalový zápas. Aj takýto by mohol byť pohľad niekoho nezainteresovaného. Za každým zápasom však stojí nejaký príbeh a príbeh za týmto zápasom bol celkom silný.
Žiačky MŠK Žilina v ňom totiž nastúpili proti žiakom TJ Partizán Domaniža. Na trénerskej lavičke dievčat momentálne stojí Michal Petrík, čo je pre všetkých fanúšikov futbalu v Domaniži samozrejme veľmi známe meno. Bol to práve bývalý hráč Domaniže, kto bol strojcom tohto priateľského zápasu.
„Počas prípravy sa nám uvoľnil jeden z víkendov, tak som sa ho snažil zaplniť. Napadlo mi vybaviť zápas s Domanižou, keďže s ľuďmi v klube mám stále veľmi dobré vzťahy. Tréner a aj predseda klubu boli radi, že si chlapci budú môcť zahrať zápas proti mojim dievčatám,“ opísal Michal ako sa zrodila myšlienka tohto prípravného zápasu.
Vznikla pri tom zaujímavá situácia, keďže na lavičke Domaniže sa objavil aj Milan Svoboda, teda tréner, ktorého bol Michal ešte donedávna zverencom a naozaj veľa toho spolu v jednom mužstve prežili. „Tento zápas bol pre mňa určite špeciálny, nakoľko som strávil v Domaniži osem rokov a vždy som sa snažil hájiť jej farby čo najlepšie. Zrazu som bol ten, čo stál na striedačke súpera. Počas zápasu bol na lavičke Domaniže aj môj bývalý tréner a veľmi dobrý kamarát Milan Svoboda, čiže som to bral ako konfrontáciu učiteľa a žiaka, keďže som sa od neho veľa naučil do trénerskej kariéry.“
Výsledok napokon v tomto celom nebol až tak podstatný. Chlapci z Domaniže boli často výrazne mladší, bolo tam vidno veľké fyzické rozdiely, napriek tomu bojovali so cťou a snažili sa to dievčatám čo najviac sťažiť. Tie zase ukázali, že naozaj majú aj futbalovú kvalitu a predviedli množstvo pekných akcií. V konečnom dôsledku išlo naozaj o stretnutie, ktoré sa odohralo v priateľskom duchu.
„Vôbec som nepodceňoval súpera. Práve naopak, dievčatá som upozorňoval, že Domaniža má v tíme šikovných chlapcov, chcel som aby išli do všetkého naplno. Poslúchli moje slová a hneď od začiatku hrali s plným nasadením.
Ako tréner výsledky neriešim. Zameriavam sa na to aby sme boli aktívni, chceli hrať futbal, bojovali jedna za druhú, riešili situácie konštruktívne, čo sa nám darilo počas celého zápasu.
Som rád, že sme si mohli zmerať sily a verím, že chlapci mali zo zápasu a aj z prostredia, kde sa odohrával pekný zážitok,“ uzavrel tréner futbalistiek Michal Petrík.
Musím povedať, že pre mňa to bola taktiež premiéra na novej umelej tráve pri štadióne MŠK Žilina, tak isto ako chalani som tam bol prvýkrát a je super, že takáto plocha vznikla. Navyše v rámci možností nám na tento zápas prialo aj počasie, napriek tomu že bola zima svietilo nám slniečko, takže sme nezamrzli. Rovnako ako Michal teda verím, že hoci chalani zápas nevyhrali, užili si ho a budú mať z toho fajn zážitok, predsa v takom prostredí nehrajú každý deň.
Miško Petrík zase ukázal, že napriek tomu, že sa v kariére posunul do iného klubu, nezabudol kde strávil podstatnú časť svojej kariéry a Domaniža má v jeho srdci stále svoje pevné miesto. 🙂
