Zápas FK Rajec U15 proti MŠK Žilina U13 bol v Rajci veľkou udalosťou. Už dva týždne pred zápasom sa o ňom hovorilo, a to nielen medzi hráčmi, ale aj medzi fanúšikmi. Bola to propagovaná udalosť, na ktorú sa v klube dlho čakalo.
Keď som sa dozvedel, že proti U15 Rajca nastúpi kategória U13 MŠK Žilina, bol som úprimne prekvapený. Vedel som, že rozdiel vo veku dvoch rokov je vo futbale mladších kategórií obrovský. Na druhej strane, práve táto výzva bola typickým znakom trénera Viktora Mika, ktorý rád testuje svojich hráčov v ťažkých situáciách. Tento prístup nielenže posúva hráčov po výkonnostnej stránke, ale aj buduje ich odolnosť a schopnosť vyrovnať sa s náročnými situáciami. Znalosť akadémie MŠK Žilina mi tiež dávala dôvod veriť, že chalani neprišli do Rajca len tak na výlet.
Tento zápas nám starším pripomenul časy, keď Žilina naposledy zavítala do Rajca počas druholigových zápasov žiakov, kde mladší hráči MŠK Žilina, vtedy vedení ako MŠK Žilina C, nastupovali proti starším súperom. Od týchto časov však už ubehlo dosť rokov. Preto bol tento zápas pre Rajec nielen športovou výzvou, ale aj prestížnou udalosťou.
Z pohľadu mojich osobných väzieb bola situácia trochu zvláštna. Na jednej strane poznám celý tím Rajca, pretože sem pravidelne chodím fotiť, a mám k nim blízko. Na druhej strane mám kamarátov aj v kategórii MŠK Žilina U13. Štefan Macho, Adam Zajac a ďalší chalani sú mi známi už dlhšiu dobu a vždy ich rád prídem podporiť. Bohužiaľ, mám s nimi takú nešťastnú sériu – keď ich prídem v poslednom čase povzbudiť, tak sa im veľmi nedarí. Takže som tajne dúfal, že práve v Rajci by túto sériu mohli zlomiť. A hoci ako rodák z Rajca by som mal byť viac naklonený domácim, musím priznať, že som im to víťazstvo naozaj prial.
Propagácia zápasu, tá sa naozaj vydarila. Na štadióne boli plné tribúny, čo je na mládežnícky zápas dosť nevídané. Z tohto pohľadu bola snaha domáceho klubu úspešná, ľudia si na štadión cestu našli.
Prekvapivý úvod
Čo sa týka zápasu samotného, ten mal v prvom polčase prekvapivý priebeh. Hoci Rajec mal väčšie držanie lopty a snažil sa ovládať hru, Žilina sa spoliehala na protiútoky, ktoré priniesli ovocie. Dva z nich skončili pokutovými kopmi, ktoré chalani zo Žiliny premenili, a tak sa dostali do vedenia 0:2. Na konci prvého polčasu ešte Luky Kučera upravil skóre na 0:3, čo už vyzeralo naozaj nádejne – teda hlavne čo sa týkalo tej našej nepriaznivej série.
Po polčasovej prestávke to však v šatni Rajca poriadne vrelo. Tréner a hráči sami nemohli byť spokojní s takýmto priebehom zápasu, zvlášť pred plnými tribúnami domácich fanúšikov. A to, čo nasledovalo potom, sa len tak nevidí…
Krutý druhý polčas
Rajec v druhom polčase jasne pridal a svojou fyzickou prevahou, ktorá bola oproti mladšiemu súperovi značná, začal diktovať tempo hry. Žilinčania sa len ťažko dostávali za polovicu ihriska s loptou, keďže ich domáci nekompromisne zatlačili. Tento tlak čoskoro priniesol svoje ovocie – Rajec dokázal v priebehu desiatich minút vyrovnať na 3:3. Všetko nasvedčovalo tomu, že domáci budú vo svojej kanonáde pokračovať.
Hoci sa potom domáca kanonáda na chvíľu zastavila, Rajec napokon prevzal úplnú kontrolu a zápas skončil výsledkom 7:3 v prospech domácich. Druhý polčas bol pre Žilinčanov naozaj krutý, čo ma ako ich podporovateľa veľmi nepotešilo. Na druhej strane, treba uznať, že Rajec si svoje víťazstvo plne zaslúžil – v druhom polčase ukázal kvalitu a chuť po úspechu. Pre mladých Žilinčanov to bola ďalšia cenná lekcia, ktorú si určite odnesú do budúcich zápasov.
Chalani prijali výsledok so cťou
Po zápase bolo na Žilinčanoch vidieť sklamanie a smútok. Dobre rozbehnutý zápas, ktorý mohli vyhrať, sa pre nich napokon skončil katastrofálne. Napriek tomu však ukázali športového ducha, keď boli požiadaní, aby sa spolu s hráčmi Rajca postavili na spoločnú fotku. Pre Rajec to bol totiž výnimočný zápas, na ktorý sa bude dlho spomínať.
Aj keď na tvárach mladých Žilinčanov bolo ťažké nájsť úprimné úsmevy, predsa len sa postavili k svojim súperom a zapózovali na spoločnú fotografiu. Je pochopiteľné, že po takomto výsledku nebolo jednoduché nájsť pozitívnu energiu, no aj tak ukázali, že šport nie je len o víťazstvách, ale aj o rešpekte a férovosti.
Luky: Malý-veľký bojovník
Už po príchode na ihrisko som mal jasno, koho po zápase oslovím na fotku. Tentoraz nezáležalo na výsledku zápasu, na predvedenej hre, ani na ničom inom – moja voľba padla na Lukáša Kučeru. Strelca tretieho gólu Žiliny na konci prvého polčasu. Dnes som si však nevybral na základe tohto momentu….
Lukáša som si všimol už v predchádzajúcich zápasoch. Vždy ma zaujal svojím výkonom a zápalom pre hru. Napriek tomu som nikdy nemal príležitosť s ním prehodiť pár slov či urobiť si spoločnú fotku. Tentokrát som sa však rozhodol túto príležitosť nepremeškať. Jeho zápal pre hru a snaha na ihrisku mi boli vždy sympatické, a preto som si ho vybral bez ohľadu na to, ako sa zápas skončil.
Pamätám si na dva zápasy, kde Žilina hrala proti Kysuckému Novému Mestu v lige. V oboch prípadoch čelili chalani starším súperom, aj keď iba o rok. V lete po jednom z týchto zápasov som sa viezol v aute s trénerom Kysuckého Nového Mesta, Danom Labudom, a počas cesty sme sa rozprávali o týchto zápasoch. Zmienil sa o Lukášovi a nešetril chválou. Hovoril, že hoci bol Lukáš na ihrisku najmenší, podľa neho bol zároveň aj najšikovnejší hráč zo Žiliny. Táto jeho poznámka len potvrdila môj dojem – Lukáš, aj napriek svojej menšej postave, dokáže bojovať a presadiť sa proti fyzicky silnejším súperom. Jeho šikovnosť, zápal pre hru a výkon na ihrisku si zaslúžia uznanie. A hoci nemáme medzi sebou žiadne osobné väzby, Lukáš si svojím výkonom určite zaslúži miesto v mojej zbierke.
Na koniec by som rád vyzdvihol aj Lukášov prístup. Po takomto zápase, ktorý sa pre nich skončil sklamaním, nemal problém s fotkou ani s krátkym rozhovorom. Dúfam, že nabudúce, keď sa stretneme to pre neho a celý tím dopadne lepšie a budú môcť odísť z ihriska spokojnejší.
Starší žiaci Rajca sa naozaj posunuli
V konečnom dôsledku to dopadlo celkom dobre, aj keď nie úplne podľa mojich osobných želaní. Z toho širšieho pohľadu však môžem vyzdvihnúť dve dôležité pozitíva. Prvým je fakt, že Rajec odohral zápas so Žilinou, čo je samo o sebe veľká vec, hlavne pre tento klub. Viem v akom stave sa mládež v klube ešte nie tak dávno nachádzala a vtedy by naozaj neboli adekvátnym súperom ani pre mužstvo Žiliny U13, takže to kam sa starších žiakov Rajca (áno hovorme radšej iba o tejto žiackej kategórií) podarilo posunúť je super. Druhým pozitívom sú plné tribúny na žiackom zápase – taká návšteva je u mládežníckeho futbalu vzácnosť a jasne ukazuje, že propagácia a prestíž tohto zápasu zapôsobili.
A nakoniec, naše pozápasové stretnutie s Lukym bolo pre mňa takou symbolickou bodkou za týmto nešťastným výsledkom. Snáď aj toto stretnutie mu trochu zlepšilo náladu a dodalo energiu do ďalších zápasov. Pre mňa osobne to bol pozitívny moment, ktorý uzavrel tento zvláštny, ale zaujímavý futbalový deň.
