V stredu sa mi na pohári páčilo a tak som sa do Domaniže vybral opäť aj v nedeľu. V treťom kole IV.ligy hostila Domaniža Prievidzu a zatiaľ čakala na prvé víťazstvo. Bol som na dvoch pohárových zápasoch Domaniže, z ktorých boli dve víťazstvá, a tak som bol zvedavý či im prinesiem šťastie aj tentoraz. Podarilo sa….ale pekne po poriadku.
Trambus, ktorý je mimochodom stále na listine zranených hráčov mi zase vybavil parádnu cestársku usporiadateľskú vestu s číslom 10, takže som sa opäť vydal medzi striedačky. Po ceste ma nezabudla upozorniť hviezda mojej minulej návštevy Miško Petrík, že tentoraz hrá v základe, a tak určite bude čo fotiť. Ako sa neskôr ukázalo v úvodných minútach bol opäť stredobodom pozornosti, aj keď nie zrovna v úlohe v akej by chcel. V tretej minúte ho chlapci vyniesli… jeho koleno sa totiž vybralo na vandrovku.
Potom nastalo obdobie šancí Prievidze, ktoré trvalo asi tak do 25. minúty, vtedy sa zdalo, že gól v domácej sieti je len otázkou času. Lenže potom sa karta obrátila. Skóre otvoril pekným lobom Tomáš Lednický. Potom mala Prievidza možnosť pokutového kopu, ten však nový muž v bráne Domaniže Erik Filípek zneškodnil a za túto nevyužitú príležitosť prišiel trest, keď na 2:0 zvyšoval Maťo Košút, ktorý bol v správnom čase na správnom mieste. Hoci hosťujúceho trénera išlo na lavičke roztrhnúť od jedu, a keby mohol tak asi aj sám vbehne na ihrisko jeho zverencom sa do polčasu znížiť nepodarilo, naopak Domaniža mala šance na zvýšenie svojho náskoku.
Cez prestávku sa najviac narobili Peťo Cúg so Zdurom, ktorý zaposilovali a Miško Petrík si mohol vďaka svojim obetavým spoluhráčom užiť exkluzívnu jazdu na nosidlách až do šatne 😀 .
Tretí gól zaznamenal domáci obranca Mišo Haviar…pre ilustárciu ako gól padol si pomôžeme opisom admina facebookovej stránky Domaniže: V 57 minúte sa na ihrisku stal zázrak a gól hlavou dal 🔺 Mišo Haviar 🔺. Dozvedel sa to až od spoluhráčov keď ho prebrali po bombe do hlavy keď ležal pri odbočke na Jastrabie dva dni v jarku 😉 . V preklade….exkluzívna hlavička po prudkom centri, po ktorom to ale v prvej chvíli vyzeralo, že budeme vynášať ďalšieho hráča s otrasom mozgu 😀 .
Prievidza sa nevzdávala vystriedala všetko čo mohla. Na ihrisko sa dostal napríklad aj rodák z Kamerunu Gabriel Kamdem teda Gabo. Toho si domáci hráči dobre pamätali ešte zo vzájomných súbojov proti Lehote pod Vtáčnikom. Je to vraj správny týpek a asi bude aj dobrý futbalista, veď v minulosti pôsobil aj v Spartaku Trnava. Nejaký veľký zvrat v zápase ale jeho príchod na ihrisko neznamenal.
Inak zaujímavou postavou zápasu bol aj hosťujúci brankár Ivan Mriška. V pondelok mi totiž kamarát poslal odkaz na tento článok. Keď som si prečítal meno autora skoro mi vybilo oči, a hovorím si, že to meno som už niekde videl. O 5 minút to už bolo jasné našiel som to meno na zápasovej súpiske. Takže v bráne Prievidze nastúpil môj takmer kolega – novinár (jemu za to aspoň platia 😀 , možno). Neskôr som zistil, že tam prišiel pred sezónou a v Domaniži to bol jeho prvý zápas. Aj keď dostal štyri góly, svoj tím viac krát podržal a hostia mohli byť radi, že neodchádzali s väčšou nádielkou.
Hosťom sa síce podarilo znížiť zásluhou ďalšieho striedajúceho hráča Andreja Koryťáka, ktorého tečovaná strela zapadla do brány. V 78. minúte ale ušiel domácim obrancom Maťo Košút a zakončil to úspešným hokejovým blafákom na brankára alá Marián Hossa… 4:1 hotovo, vybavené…. Zvyšok zápasu sa už len dohrával. Maťo ešte mohol zavŕšiť hetrik ale hlavou nenapdobnil svojho spoluhráča Miša Haviara…asi chcel ušetriť príspevok do tímovej kasy…ktovie…:D.
Domáci si teda pripísali tri body a so štyrmi bodmi im momentálne patrí 8. miesto, Prievidza je s tromi bodmi jedenásta. Všetko teda dobre dopadlo okrem Mišovho kolena, tomu prajeme skoré uzdravenie a návrat na trávniky.
