Včera sme mohli vidieť naozaj legendárnu tlačovku. Žiadny reprezentačný tréner ešte neodchádzal za takého humbuku ako včera Ján Kozák. Vypočuli sme si mnohé názory práve odchádzajúceho trénera. Hlavným bodom programu bolo samozrejme porušenie disciplíny a životosprávy niektorých reprezentantov. Kozák sa však vyjadril aj k mnohým iným veciam čo by si asi z pozície reprezentačného trénera nemohol dovoliť.
Poďme najprv k dôvodom jeho odstúpenia tak ako ich prezentoval. Všetci už vieme čo sa stalo, ale je to naozaj dôvod na položenie funkcie trénera reprezentácie? Áno, hráči urobili chybu o tom niet žiadnych pochýb, a keby sme boli na Kozákovom mieste asi by z podobnej situácie nikto z nás nebol nadšený ale… Rovnako potom mohol skončiť pri situáciach okolo Stocha či Weissa… Reprezentanti si určite svoj prešľap uvedomili a oľutovali. Taktiež trest od zväzu bez problémov prijali. Bolo teda nutné takéto riešenie? Nie je to skôr tak, že Kozák vnímal rastúcu kritiku na svoju osobu, ktorá súvisela aj s nie najlepšími výkonmi a výsledkami mužstva v poslednom období a vzniknutá situácia bola výbornou šancou na to aby mohol pred národom odísť ako hrdina? Keď už sme pri tom, medzi hriešnikmi bol aj Michal Šulla. Náhradný brankár Slovana Bratislava, ktorý asi ani sám nevie ako sa dostal do reprezentácie, a ktorého nomináciu Kozák nevysvetlil ani na svojej poslednej tlačovke.
Z Kozákovho rozprávania na tlačovke bolo jasne vidieť, že mu nevonia generačná výmena, ktorá je však nevyhnutná. Napríklad sme sa dozvedeli, že mladí reprezentanti (Lobotka a Škriniar) hneď od svojho príchodu do reprezentácie nastupovali v základnej zostave a nemuseli si miesto vybojovať a preto si ho ani nevážia. Následne sa Kozák vyjadril v zmysle, že vysedávanie na tribúne v Marseille je lepšie ako vysedávanie na lavičke vo Fiorentine a teda neexistuje aby na mieste Hubočana hrával Hancko. Napokon to vyznelo tak, že Hubočan by pod Kozákom v repre skončil až vtedy, keď by sám povedal, že už je čas prenechať miesto mladším. Takisto novinárov hanil za kritiku Kucku. Toto jasne dokazuje, že Kozák sa nevedel rozlúčiť so svojimi obľúbenými hráčmi napriek tomu, že ich vek postupne stúpa a výkonnosť klesá. Kozákovi sa však úspešne podarilo zalepiť oči verejnosti práve kauzou s porušením večierky…
Človek by čakal, že mu bude takáto obhajoba stačiť. Kozák sa však snažil situáciu využiť na sto percent. Dokonca chcel verejne dohodiť miesto nového reprezentačného trénera svojmu asistentovi Štefanovi Tarkovičovi. Z ľudského hľadiska sa to dá pochopiť, keďže spolu dlho spolupracovali, z toho profesionálneho to však bolo cez čiaru. Sám odišiel a nikto mu v tom nebránil. Voľbu nového reprezentačného by mal teda nechať na kompetentných.
Posledným bodom programu bola kritika MŠK Žilina a do istej miery aj svojho trénerského kolegu Adriána Guľu. Vraj Žilina posiela hráčov do 21-tky a okrem toho tam chodia zo Žiliny aj tréneri. Niekto si tu asi nechce priznať, že Žilina má výborne nastavený systém a prácu s mládežou. Stačí sa pozrieť na to koľko súčasných reprezentantov v minulosti v Žiline pôsobilo. Taktiež vyčítal Adriánovi Guľovi, že si sám vybral trénerov všetkých mládežníckych výberov s dovetkom, že on sa do mládeže nikdy nestaral. Niečomu takému sa hovorí koncepcia a futbalový zväz sa zjavne vydal touto cestou čo Kozákovi asi nevonia. Funguje to v Žiline alebo v Trenčíne, prečo by to nemohlo fungovať v reprezentácií? Vyzerá to tak, že na podobného progresívneho trénera by mohlo vedenie väzu vsadiť aj pri kormidle seniorskej reprezentácie, a tak ním Kozákov asistent Tarkovič takmer s určitosťou aj napriek jeho nevôli nebude.
Kozák bol bezpochyby dobrý tréner. Táto rozlúčka mu však nevyšla. Hoci v niekoho očiach odišiel ako hrdina. Kritizovať pri nej každého kto mu prišiel na jazyk a skrývať pravé dôvody svojej rezignácie za mladícku nerozvážnosť jeho zverencov sa naozaj nehodí.
