Väčšiu časť minulého týždňa som strávil na dovolenke v Podhájskej. Tam sa väčšinou nič zaujímavé nedeje. Človek sa kúpe a relaxuje, tentoraz však mala aj pridanú hodnotu. V penzióne, ktorý za normálnych okolností býva plne obsadený sme boli vďaka korone iba my a jedna rodinka z Kysúc.
Majitelia penziónu, ktorí pochádzajú taktiež z Kysúc nás informovali, že sú to ich susedia. Ten mladý je futbalista, hrával za Třinec, za Čadcu a teraz ide hrávať za Makov, oboznámil ma so situáciou ujo Fero. Táto pre niekoho nepodstatná informácia všetko odštartovala. Vedel som totiž, že keď nadviažeme kontakt, bude sa o čom rozprávať a navyše v nedeľu čakal futbalistov Rajca zápas prvého kola práve v Makove.
Zoznámenie prebehlo úspešne začo vďačíme hlavne Veronike, ktorá sa prvá odvážila nadviazať spojenie 😀 . Odvtedy sme spoločne strávili tri pekné večery plné rozprávania o našich futbalových zážitkoch z minulosti. Napríklad o tom ako sme s Rajcom psotúpili do IV. ligy a Palo zas o tom ako hral proti Milanovi Barošovi…. Keď už sme sa skamošili nesmela chýbať fotka, ktorú som sa nakoniec rozhodol zavesiť aj na FB, nech je pred tým nedeľným zápasom sranda 😀 .
Napokon vysvitlo, že nie len Palo je talentovaný futbalista ale futbal hrávala aj jeho sestra Dominika. Pri tejto príležitosti Baggio prekutral svoj archív a našiel aj dôkaz. Futbalom teda žije celá rodina. Aby toho nebolo málo futbal hrávala aj Palova priateľka Veronika.
Vo štvrtok sa k nám pridal ešte manažér Makova Mišo a partia bola kompletná.
Pred dovolenkou som rozmýšľal či na futbal do Makova vôbec pôjdem. Tá dlhá cesta po dovolenke ma odrádzala. Razom však bolo všetko inak. Po týchto udalostiach som tento zápas nemohol vynechať. Otázkou už bolo len to či sa tam budem mať ako dostať. Touto cestou ďakujem chalanom z Rajca, že ma so sebou zobrali, aj keď už nie som súčasťou klubu.
Pôvodne som chcel ísť do Makova ako fotograf a fanúšik Rajca. Okrem toho som sa tešil na výkon najväčšej hviezdy domácich Viktora Pečovského. Po tomto týždni som išiel do Makova ako fanúšik Rajca a Pala Zimku. Viktor bol už len bonus 😀 .
Po príchode do Makova som najskôr prehodil pár slov s Mišom a potom sa ma Dominika spýtala aký výsledok očakávam. Radšej som bol ticho, lebo moje očakávanie a predpoklady sa nezhodovali s mojím prianím. Prial som si aby dal Palo gól a skončilo to 1:2, tušil som ale, že toto moje prianie asi ostane nevypočuté. 😀
Inak v Makove som bol naposledy pred dvoma rokmi a vznikla tam jedna legendárna fotka, z čias, kedy sme si ešte všetci spoločne užívali futbal v Rajci. Teraz sa nám ju skoro podarilo zopakovať akurát Trenďo mal iné povinnosti, keďže ho momentálna situácia v kádri prinútila ísť hrať.. 😀
Prvý polčas to ešte vyzeralo celkom nádejne. Hra bola celkom vyrovnaná a aj, keď mal Makov viac šancí do šatní sa išlo za stavu 0:0. Ešte stále rozmýšľam, ako by som opísal to čo sa dialo. potom… 😀 . Nuž prišla 51. minúta a Rajec prvýkrát inkasoval. Gól nestrelil nikto iný ako Palo Zimka.. :D. Keď za štyri minúty pridal druhý hovorím si, že už by aj stačilo. Dievčatá na vedľajšej lavičke sa len šibalsky usmievali. Potom bol chvíľu kľud.
Makov má taký káder, že tam môže dať gól fakt hocikto. Toto však bolo galapredstavenie jedného hráča. V 74. minúte zavŕšil hetrik aby o minútu využil chybu v rozohrávke Rajca a pridal aj svoj štvrtý gól. V tomto momente som rezignoval a začal sa s babami smiať aj ja. Nie preto, že by som sa tešil, že naši dostali világoš, ale preto, ako to celé dopadlo v kontexte udalostí minulého týždňa 😀 .
Nuž, život vie byť srandista. Pôvodne som ani nechcel ísť na dovolenku, napokon z toho bola jedna z najlepších dovoleniek aké, kedy boli, vďaka super partií ľudí. Svet je malý a nikdy nevieš koho ti osud do života prinesie. 😀
Palovi prajem aby sa mu ďalej takto darilo, a aby sa z tej štvrtej ligy vykopal niekde vyššie, aby už nabudúce jeho hlad po góloch neodniesol Rajec ale niekto iný. 😀
