Po čase mám zase pár myšlienok a zážitkov s ktorými sa môžem podeliť, keďže už sa konečne môžeme zase aspoň trochu socializovať. 😀
Začnem v Zbyňove, kde sme opäť začali tréningový proces. Netušíme či sa bude niečo vlastne dohrávať, keďže sa ešte nikto kompetentný v tejto veci nevyjadril ale my by sme to určite uvítali.
Za prvé máme v oboch žiackych súťažiach hráčov, ktorí útočia na titul najlepšieho strelca 😀 .
Za druhé, naši starší žiaci sú tak super kolektív, že si ešte zaslúžia spolu zahrať aspoň pár zápasov v tomto zložení a podľa možností toto krásne obdobie zakončiť umiestnením v Top 3 čo vyzerá byť sľubne rozbehnuté.
Za tretie som minule v Rajci stretol nášho najlepšieho vedúceho mužstva mužov Lukáša, ktorý mi rozprával ako si predstavoval ako sme postúpili do druhej triedy po víťazstve 6:0 pred plnou tribúnou. Keď vynecháme tú plnú tribúnu, stále sa to môže podariť a uspokojíme sa kľudne aj so skromnejšími víťazstvami hlavne nech sú. 😀 (pozn. prvé tri mužstvá majú rovnaký počet bodov)
Okrem toho by som ešte v našom skromnom realizačnom tíme privítal Peťa Morvaya (ja viem je tam už dlho ale veľa ľudí o tom ešte nevie :D) a tiež najnovšiu posilu Mareka Stráskeho (ktorý sa predpokladám poteší hlavne tomu, že ho konečne niekto nepremenoval na Stránskeho :D). Obaja sa dali na trénovanie žiackych kategórií, tak chlapci nech sa vám darí a hlavne pevné nervy s tými nezbedníkmi 😜
Okrem toho som konečne prvýkrát od septembra bol pozrieť aj kamarátov v Domaniži spolu s Jožkom a Aďom Čelkovcami, ktorí sa zapojili aj do tréningového procesu pod vedením pána trénera Svobodu. Bolo to zaujímavé sledovať hlavne Jožka ako spomínal na časy, keď mu to ešte išlo. Bol síce viac na zemi ako na nohách ale nejaké tie góly predsa len Trambusovi vsietil 😀 .
Samozrejme, keď Baggio vyrazí do sveta, musí byť z toho dokumentácia. Tak bolo aj tentoraz a fotka sa ocitla aj na fejsbúku. Aby to nejako farebne sedelo dostal som od chlapcov modrú mikinu Domaniže veľkosti M. Neviem či Matúš fakt nenašiel väčšiu alebo ma chcel motivovať k chudnutiu… 😀 . Ak by som ju mal niekedy nosiť bude to chcieť tak 20 kíl dole 😀 . No a samozrejme to neušlo pozornosti môjho kamoša Daniela H. z Rajca (to len aby Miňo vedel odkiaľ je prindutý… 😀 ) , ktorý si neodpustil nejaký komentár o zlých farbách. Farby sú ale len jeden nepodstatný detail. Dôležité je, kde a s kým sa človek cíti dobre. A to ja môžem povedať ako o Zbyňove, Domaniži tak aj o Rajci 😀 .
Už som chcel končiť ale ešte sa musím poďakovať Mišovi Haviarovi, s ktorým sme si najprv aktualizovali spoločnú fotku a potom nás zobral na exkurziu do Pružiny, kde sme zistili, že keby sme sa po ceste tam alebo aj rovno tam stratili tak sme nahratý, keďže O2 odtiaľ nedokáže nadviazať žiadne spojenie so svetom. Chvalabohu nič také nás nepostretlo. 😀
Ešte jedna vec, vždy keď som prišiel do Domaniže páčilo sa mi ako každý jeden človek, ktorý príde do šatne či už pred zápasom alebo pred tréningom obíde celú šatňu a podá si s každým ruku. Len taká maličkosť ale aj to určite priespieva, k tomu aká skvelá partia sa tu vytvorila 🙂 .
