AKO SA Z BRANKÁRA TRÉNER STAL…

Jožko „Urďo“ Urdák. Meno, ktoré bežným priaznivcom hokeja asi veľa nepovie.

Zainteresovaní ľudia však toto meno poznajú veľmi dobre.

Jozef Urdák (nar. 6.1.1983) je bývalý hokejový brankár MsHK Žilina (Majster SR v kategórii juniorov, Majster SR v seniorskej kategórii 2005/2006), terajší tréner brankárov HK Trnava.

Jožko patrí k jedným z najpríjemnejších ľudí v hokejovej brandži, preto som sa rozhodol priniesť vám dnes krátky rozhovor o všetkom, čo by vás mohlo zaujímať.

Jožko, aký bol, alebo je život profesionálneho hokejistu?

„Život profesionálneho hokejistu? No je to o tvrdom každodennom tréningu, ťažkých zápasoch a nie príliš voľných víkendoch.:)) Samozrejme, človek si v týždni nájde čas na rodinu, hlavne v popoludňajších hodinách, ale väčšinou môžete zabudnúť na nedeľný obed s rodinou :-)) Ale je to každopádne pekná a keď sa darí aj finančne zaujímavá práca..“

Ako si vnímal titul s MsHK Žilina a čo Ti najviac utkvelo v pamäti?

„Uf,no ťažká otázka .Každopádne bol to veľký úspech Žilinského hokeja pod vedením kapitána Romana Kontšeka. Partia bola skvelá, čo sa to hlavne ukázalo v play-off. Chodil od zápasu k zápasu plný dom a to bol krásny pocit. Kedže som bol v pozícií tretieho brankára, tak som to vnímal ináč. Nemal som možnosť vychutnať si tú skvelú atmosféru, to napätie, bolo to iné…Bol som pripravený, ale kedže Lipkovi (pozn.Miroslav Lipovský) išlo a Marek Laco bol v poriadku, neostávalo mi nič iné, len sedieť v roli diváka na tribúne a držať chlapcom palce. V kabíne to bolo skvelé, človek to musí zažiť. Nepríjemne ale spomínam na to, ako pred posledným 7.zápasom finále mi oznámil tréner, že nemôžem s nimi cestovať kvôli pohodliu chlapcov v autobuse, že si mám natankovať benzín do auta a ísť poza nich..To bol pre mňa šok, ktorý sa neskôr prejavil na mojom celkovom prístupe k oslavám titulu, aj keď vravím, chlapcom som to moc prial a tešil sa s nimi, aj keď v kútiku duše som bol veľmi smutný z celkovej situácie….O to radšej spomínam na titul s juniorkou, boli sme skvelá partia a je na čo spomínať, kedže v tej sezóne som si aj zachytal ako prvoročiak zhruba 10 zápasov, čo bolo fajn..“

Prečo si skončil s aktívnym hokejom?

„Nemal som už motiváciu chytať ďalej a po oznámení od nového trénera Hiadlovského, že už so mnou neráta, som sa rozhodol, že skončím a zaradím sa do „normálneho“ pracovného života. Čakal som s manželkou bábo a nechcel som riešiť zahraničie, proste som chcel ostať doma a užívať si rodinku. Vtedy prišla ponuka od generálneho manažéra pána Beňa a športového manažéra pána Turaza, či nechcem trénovať brankárov v Žiline. Kedže som pri hokeji celý život, tak ma táto ponuka zlomila a ostal som pri hokeji dodnes ako tréner brankárov.“

Ako vnímaš hokej ako tréner? Kto má ľahšiu pozíciu, hráč, alebo tréner?

„Ako tréner som pochopil veľa vecí, čo som ako hráč nemohol, pretože sa k tomu hráč nikdy nedostane. Je to o poctivom pracovnom prístupe, o zdokonaľovaní sa, nie každý dobrý hráč môže byť dobrý tréner…Tak dúfam, že keď som možno nebol až taký dobrý brankár, o to budem lepší tréner 🙂 .Kto to má ľahšie? No poviem to takto, hráč dokáže ovplyvniť svojim výkonom zápas, tréner je od toho aby ho správne motivoval, ja osobne veľa rozprávam so svojimi brankármi, snažím sa byť k ním otvorený, prísny, vyžadujem od nich 100% prácu na ľade i mimo neho a zároveň som s nimi kamarát. Táto práca ma napĺňa, mám veľa príležitostí, dostal som sa do sveta, kde som mohol trénovať aj cudzích brankárov, chodím na kempy ku skvelému trénerovi Jankovi Filcovi a popri tom trénujem v Trnave pod ľuďmi, ktorým maximálne verím a oni mne, o to je to pre mňa jednoduchšie a do práce chodím veľmi rád.“

Aký máš názor na súčasný stav v slovenskom hokeji??? (štadióny, diváci, financie).

„Súčasný stav v Slovenskom hokeji je veľmi vážny. Je to o mnohých aspektoch, ktoré ovplyvňujú dianie v kluboch, reprezentáciách. Mnohé kluby sa trápia, či finančne, materiálovo, počtami detí.. Hlavne počty sú mizerné, deti v dnešnej dobe majú množstvo možností ako sa zabaviť a popri tom nemajú čas na šport, čo je veľká škoda. Veľa škodí deťom bohužiaľ prístup ich rodičov, ktorý ich často už vidia v 10.rokoch v NHL, či KHL..Je to na škodu veci, pretože si neuvedomujú, že to má opačný účinok a veľa z tých detí končí na prahu dorasteneckého veku. Ja osobne sa teším z toho, že v našom klube HK TRNAVA máme v prípravke okolo 80 detí, čo je perfektné a teší nás to, že sme ich prilákali na hokej. Čo sa týka štadiónov,  je to horšie, niektoré z nich sú doslova v likvidačnom stave, potom ťažko prilákame ľudí na ne, keď veľa zohráva kultúra prostredia. Ale to je možno na zamyslenie iných kompetentných ľudí,ktorí držia kasu a to nielen tú štátnu.“

Čo podľa Teba chýba mladým hokejistom?

„Čo im chýba…No, ťažko povedať, v dnešnej dobe majú všetko a veľa z nich nemusí doma nič robiť a potom sa to odzrkadľuje všade. Nie deti sú zlé, je to všetko o výchove, deti si to potom prenášajú do škôl, na športoviská, a nám trénerom vznikajú ťažké situácie. Veľakrát suplujeme rodičov a nie vždy je to príjemné…Mladí hokejisti majú vytvorené slušné podmienky, majú profesionálnych trénerov, už je to len na nich ako zabojovať, zdokonaľovať sa, chcieť byť lepším..

Aké sú Tvoje plány do budúcnosti?

„Plány do budúcnosti? Momentálne mám stále platnú zmluvu v HK TRNAVA, kde som našiel nadštandardné podmienky pre prácu profesionálneho trénera, som tu s rodinkou, malý tu chodí do škôlky a druhý syn je s manželkou doma, takže sme tu spokojní a ja verím, že tu ešte nejaký ten rôčik ostaneme. Záleží to samozrejme od mojej práce a spokojnosti vedenia HK TRNAVA.“

A na záver možno provokatívna otázka. Prečo si odišiel zo Žiliny?

„Prečo som odišiel zo Žiliny? Viedlo k tomu viacero vecí, po sezóne mi končila v Žiline zmluva a prišla korektná dlhodobá zmluva z HK TRNAVA, od generálneho manažéra pána Turaza ,tak som veľmi neváhal. Robil som pod ním 3 roky práve v Žiline a jeho prácu si vážim, čo povie to platí..A to bohužial v Žiline pod vedením vtedajšieho manažéra neplatilo, preto to urýchlilo moje rozhodnutie odísť. V Žiline mám veľa kamarátov, známych, rodinu, ale taký je hokejový chlebíček trénera, dnes ste tu, zajtra môžete byť inde…taký je HOKEJ..

Možno netradičný, možno provokujúci, každopádne otvorený rozhovor. Ďakujem Jožkovi za spoluprácu. Do budúcnosti prajem veľa úspechov a najmä zdravú a šťastnú rodinku.

A vám, vážení čitatelia, ďakujem, že ste sa dopracovali až k týmto riadkom.

Dávid Švec.