Ako Zeďo hviezdil v Prievidzi

Posledné týždne mi telo tak trochu naznačuje, že by som mal pri fotení spomaliť, aby som sa úplne nezničil. Tak som ho tentoraz poslúchol a na zápas som išiel iba ako divák. Žiadne veľké fotenie, len obyčajný fanúšikovský zážitok.

Samozrejme, mal som menšie obavy, ako chalani zareagujú. Ale Bubo (Marek Bubelíny) aj Zeďo (Thomas Zedník) ma hneď uistili, že to prežijú aj bez fotiek. 😀 Toto ma naozaj potešilo – chalani boli radi, že som ich prišiel podporiť a vôbec im nevadilo, že fotky tentoraz nebudú. Minule v Žiline sme mali po zápase s Bubom takú debatu, kde mi rozprával, že on si nevie predstaviť, že by musel celý zápas fotiť pretože si rád užije hokej ako divák. Takže jeho prvá reakcia bola asi taká že: Vidíš, ja som ti to minule hovoril, že takto to bude lepšie a budeš si môcť užiť hokej.😀 Takže dnes som mohol jednoducho len sledovať hokej.

A veru…bolo na čo pozerať. Ak by som fotil, riadne by som sa narobil. Góly padali jeden za druhým, až hlásateľ z mikrofónu zahlásil: „Ja už to nemám kde písať!“😂  

Kalo skóruje!
A stalo sa niečo výnimočné – Kalo dal gól! To je naozaj výnimočná udalosť, lebo ako zodpovedný obranca sa zvyčajne sústredí viac na defenzívu než na strieľanie gólov. A keď už teda náhodou gól dá, tak vyhlásia za strelca aj tak Paumiho….😂 Ale v zápise je našťastie všetko na poriadku, takže o svoj prvý gól v sezóne nepríde. 😀

Hoci som nešiel s cieľom fotiť, zobral som si svoju cestovateľskú krabičku. Po zápase si Bubo opäť vyskúšal svoje fotografické schopnosti. Ako môžete vidieť, zlepšuje sa každým pokusom… 😂

Zeďa som prvýkrát videl hrať asi dva týždne pred týmto zápasom v Žiline. Prišiel som tam hlavne podporiť Maťa (Bubovho brata), ktorý vtedy strelil hat-trick. Kým sme čakali na Martina debatovali sme s Bubom a ten sa ma pýtal či nechcem fotku aj so Zeďom. Hneď mi ho hneď odporučil 😀….: Toto je veľmi šikovný chalan, dobrý hráč. Vtedy sme si však fotku neurobili – asi nebol ten pravý čas.

Po zápase sme sa vonku ešte chvíľu rozprávali pred autobusom, kým som ja čakal na svoj odvoz. Bubo, Branko Petrovič, Kalo a ja. V tom prišiel Zeďo. Napriek tomu, že ma videl prvýkrát, sa mi pekne poďakoval za fotky a podporu. Vtedy som si uvedomil, že je to nielen skvelý hráč, ale aj super chalan. Tak som si povedal, že pri najbližšej príležitosti si tú fotku rozhodne urobíme.

Do Prievidze som teda išiel s cieľom podporiť chalanov, ale aj dobehnúť to, čo sme nestihli v Žiline – a to odfotiť sa so Zeďom.

Z tribúny som si v siedmackom zápase sledoval, že na ľade nebol lepší hráč ako Zeďo. Ako piatak hrajúci medzi siedmakmi dával góly, rozdával neskutočné prihrávky a všetko to vyzeralo, akoby to bola tá najľahšia vec na svete. Hoci na tomto mieste musím pochváliť aj brankára Prievidze Sama Kuzmu, ktorý dosť veľa gólových akcií zneškodnil. Každopádne nič to nemení na tom že Zeďo bol určite hráčom zápasu.

Fotka sa vydarila, aj keď sme mali chvíľu problém nájsť fotografa. 😀 Po zápase deviatakov som sa dohodol s Bubom, že ma odfotí so Zeďom, keď skončí zápas siedmakov. Lenže, keď na to prišlo, Bubo bol nezvestný. Nevedeli sme ho nikde nájsť.😂 Ja som zatiaľ stál na tribúne a rozprával som sa s Kalom, ktorý povedal, že nás teda odfotí on. Lenže, keď som zišiel k ľadovej ploche, Kalo tam ešte nebol. Situáciu sme teda museli nejako riešiť.

Našťastie, všetko vyriešil Zeďov spoluhráč Nils Sakala, ktorý sa sám ponúkol, že nás odfotí. A musím povedať, že to zvládol na jednotku! Takže Nilsovi patrí veľká vďaka za tieto parádne fotky. 🙂

Spolu s Rišom Zedníkom na tribúne

Keď som cestoval do Prievidze, tak som si len tak sám pre seba pomyslel, že možno stretnem aj Zeďovho otca, ktorým nie je nikto iný ako známy slovenský hokejista Richard Zedník.

Pred zápasom siedmakov som prišiel na tribúnu, na svoje miesto a začínala prvá tretina. Zrazu som zbadal niekoho v modrej čiapke a s bradou. „Hm, to by mohol byť Ríšo,“ pomyslel som si. Postavil sa asi tri metre odo mňa a ja som počas prvej tretiny jedným očkom pokukoval, či je to naozaj on. Ale nebol som si istý, pretože moja pamäť na tváre nie je úplne dokonalá.

Keď sme po prvej tretine vyšli von, jeden z prievidzských funkcionárov, alebo niekto zo štadióna, k nemu pristúpil a povedal mu, že „mladý je riadne žihadlo.“ Vzhľadom na to, čo sa odohrávalo na ľadovej ploche, som pochopil, že reč je o Thomasovi. A v tom momente som si bol takmer istý, že to naozaj je Richard Zedník.

Keď sme sa vrátili na svoje miesta, rozhodol som sa, že ho oslovím. Požiadal som ho o fotku a samozrejme neodmietol. A tak mám ďalšiu veľmi peknú pamiatku a krásnu spomienku z tohto dňa – fotku s jedným zo slovenských hokejových hrdinov.

Chcel by som však zdôrazniť, že všetko, čo som o Zeďovi napísal, nemá nič spoločné s tým, kto je jeho otec. Áno, Richard Zedník je jedným z najlepších slovenských hokejistov, ktorí hrávali v NHL aj reprezentácii, a určite je preňho veľkým vzorom. Ale Zeďo svojím výkonom a talentom na ľade dokazuje, že je výnimočný hráč sám o sebe. Nie preto, ako sa volá, ale preto, čo predvádza na ľade. Jeho hra ma naozaj fascinovala a dáva mi to dôvod veriť, že má pred sebou skvelú budúcnosť. Úprimne, toto stretnutie patrí medzi tie, z ktorých som mal tento rok najlepší pocit. Zeďo je pozitívny, veselý, úprimný a vôbec sa nehanbí. Je radosť vidieť, ako si dokáže užívať hokej a komunikovať s ľuďmi okolo seba.