Po výhre v zápase s úradujúcimi šampiónmi z Fínska priaznivci nášho hokeja živili v sebe nádej, že by sa nám mohlo podariť uhrať nejaký ten bod aj proti USA a silvestrovský zápas proti Nemecku by sme mohli odohrať bez stresu. Po našej senzačnej výhre nad Fínskom samozrejme média začali vyťahovať ďalšiu senzáciu, tú z roku 2009, keď partia okolo Janusa, Tatara a Pánika zdolala Američanov 5:3. No povedzme si úprimne, že ten tím bol kvalitou niekde trošku inde ako náš súčasný káder, a že budeme mať stále také šťastie ako proti Fínom na to sa tiež spoliehať nedá. 
Do zápasu sme nastúpili bez obrannej opory Erika Černáka, ktorý bol potrestaný disciplinárnou komisiou za zákrok na Fína Rantanena na konci sobotného stretnutia. K Mislavovi Rosandičovi sa teda do prvej obrany postavil Marco Hochel. V bráne sa opäť predstavil hrdina minulého zápasu Denis Godla. Osobne som čakal, že dostane šancu v bráne Gibl, keďže ako posledný európsky mohykán chytá v kanadskej CHL a je na tento štýl hokeja zvyknutý. Tréner Bokroš však ukázal, že chce potrebné body (aspoň 1) uhrať už v tomto zápase a nespoliehať sa na posledný zápas s Nemcami.
Už od začiatku bolo jasné, že našim výhra pomohla a taká katastrofa ako v zápase s Kanadou sa konať nebude. V obrane sa naši snažili hrať zodpovedne, no opäť sa nevyhli momentom kedy mali vo vlastnej tretine puky zbytočne dlho na hokejkách. Z našich obrancov si s pukom rozumie hlavne Mislav Rosandič, no niekedy to neodhadne a trošku to preženie a chudáka Bokroša na striedačke privádza do infarktových stavov. Niečo podobné sa mu podarilo aj na začiatku tohto duelu, no v jeho ďalšom priebehu bol podľa môjho osobného názoru (nemusí sa stotožňovať s vašim) našim najlepším bekom. Prvá šanca Američanov prišla v 7. minúte, no v jasnej pozícií netrafili bránu. V ďalšom priebehu prvej tretiny ich naši hokejisti do vyloženej príležitosti už nepustili. Prestáli sme aj vylúčenie Matúša Holendu a mohli sme ísť dokonca do vedenia. Pred brankárom Demkom sa ocitol osamotený Matúš Sukeľ, no puk nedokázal zdvihnúť nad betón ležiaceho amerického brankára. Po prvej tretine bol aj napriek tomu stav stále nádejný a teda 0:0. Hoci na strely sme opäť výrazne prehrávali, tento raz 3:14.
Na začiatku druhej tretiny mal po skvelej Réwayovej prihrávke veľkú šancu Cehlárik, no puk sa mu nepodarilo ideálne spracovať a z vedenia sme sa tak opäť netešili. V druhej tretine už miestami Američania roztočili v našej obrannej tretine kolotoč. Rozprávať by o tom mohla hlavne štvrtá formácia. Počas jej jedného pobytu na ľade stihli Američania prestriedať 3 formácie, keď našich chlapcov jednoducho nepustili vystriedať svojou aktivitou v útočnom pásme. Našťastie Godla pokračoval vo výkone s predchádzajúceho zápasu a dlho nás držal nad vodou, a v nádeji, že ten bod by sme nejako uhrať mohli. Priblížiť nás, k tomu mohol Róbert Lantoši, ktorý sa ocitol po chybe americkej obrany sám pred bránou, no puk mu v rozhodujúcej chvíli skĺzol z čepele a na druhý pokus už bránu netrafil. V druhej tretine sme sa trochu prebudili aj čo sa týka útočnej aktivity a vyslali sme na bránu súpera na naše pomery nezvykle veľa striel (11). Keď už sme pomaly začínali rátať s tým, že do šatní sa opäť bude odchádzať za stavu 0:0, prišiel Sonny Milano, ktorý prešiel zo stredného pásma až pred našu bránu ako nôž maslom, natlačil sa pred obrancu Jaroša a strelou z uhla prekvapil snáď všetkých v hale vrátane brankára Godlu.
Stav 1:0 po druhej tretine nie je obvykle nič neriešiteľné. Bokroš určite svojim zverencom určite dal inštrukcie ako tento stav zvrátiť alebo aspoň vyrovnať. Čo z toho keď už v čase 42:38 naše plány na vyrovnanie narušil alebo skôr zrušil Dylan Larkin. Ten nastrelil puk na dezorientovaného Godlu, ktorý si ho nešťastne zrazil do brány. Ak pri našom brankárovi v zápase proti Fínom stálo šťastie a všetci svätý, tak v tomto momente si snáď vybral všetku smolu. Tento stav bol už pre náš tím takpovediac nezvrátiteľný. V 12. minúte tretej tretiny sme mali na konte jednu strelu na bránu v tejto časti hry. Tréner Bokroš sa to snažil zmeniť presunutím Cehlárika k Lantošimu s Rehákom a posunutím Šoltésa do prvého útoku. No nič nepomáhalo. Päť minút pred koncom zápasu sa nám naskytla príležitosť presilovej hry, no zmohli sme sa len na jednu strelu Jaroša od modrej čiary. Konečnú podobu dal výsledku v 60. minúte John Hayden, keď z uhla prepálil Godlu.
Američania vyhrali teda 3:0 a treba povedať, že zaslúžene. Svedčí o tom aj pomer striel 45:17. Najlepšími hráčmi zápasu boli vyhlásený Dylan Larkin a Patrik Báčik. O našom úspechu či neúspechu na tomto turnaji teda rozhodne zápas proti Nemecku. Úvodné buly tohto stretnutia je na pláne zajtra nad ránom, konkrétne o 2:00.
USA – Slovensko 3:0 (0:0, 1:0, 2:0)
Góly: 38. Milano (Larkin), 43. Larkin, 55. Hayden (Carlo, Matthews).
Rozhodovali: Gofman (Rus.), Wehrli (Švajč.) – Lhotský (ČR), Mills (Kan.), vylúčení: 1:2 na 2 min, presilovky a oslabenia: 0:0, strely na bránku: 17:45, 8798 divákov.
Slovensko: Godla Hochel, Rosandič, Jaroš, Holenda, Pavúk, Bačik, Jendroľ – Cehlárik, Paulovič, Réway Skalický, Sukeľ, Koyš Šoltés, Rehák, Lantoši – Petráš, Kabáč, Bondra
USA: Demko – Butcher, Carlo, Hanifin, McCoshen, Werenski, DeAngelo, Collins – Tuch, Eichel, Motte – Schmaltz, Matthews, Wood – Fasching, Larkin, Milano – Louis, de Leo, Hayden
Robo Michalec
foto: zimbio.com
