Tohtoročné vydanie znovuzrodenej hokejovej Ligy majstrov sa prehuplo do svojej poslednej časti, na programe je totiž už len finálový zápas medzi tímami Luleå HF a Frölunda Indians. Výhodu domáceho prostredia, v zápase ktorý sa odohrá 3.februára, bude mať prvý menovaný tím. Nie je prekvapením, že oba tieto celky sú zo Švédska, čím sa vlastne len potvrdzuje kvalitatívne postavenie tejto krajiny v rámci Európy a to aj napriek neúčasti tímov KHL, hlavne teda zástupcov Ruska ako SKA Petrohrad, Metallurg Magnitogorsk, CSKA Moskva a ďalších top tímov. Odkiaľ teda bude víťaz tejto edície Ligy majstrov je jasné, avšak kto ním bude je zatiaľ len hudbou budúcnosti. Pozrime sa ale na to čo nám tento ročník dal. Či už sa jedná o pozitíva alebo negatíva.
Za jedno z pozitív možno považovať aj slovenské zastúpenie v samotnom vyvrcholení tohto prestížneho podujatia. Dres domáceho tímu totiž obliekajú dvaja bronzoví medailisti z posledného šampionátu 20 ročných Peter Cehlárik a Christian Jaroš. Naopak mierne negatívne svetlo vrhá situácia z prvého kola semifinálových zápasov. Stretnutie medzi Frölundou Indians a Kärpätom Oulu muselo totiž pre problémy s ľadovou plochou byť na dlhšiu dobu prerušené. Za pozitívum možno považovať aj účasť tímov, ktorých ligy nie sú tak zvučné ani v európskom merítku. Najmä teda Francúzska, Veľkej Británie a vlastne aj Dánska, respektíve Nórska.
Vo formáte súťaže ale bádať aj určité nedostatky. Hlavne ak sa pozrieme na názov Liga Majstrov. Najviac pri tomto fakte zrejme bije do očí účasť britského Nottinghamu Panthers, ktorý v predošlej sezóne v domácej lige doputoval iba do štvrťfinále. Trochu inak sa to dá chápať pri početnosti tímov či už zo Švédska, Fínska alebo aj Švajčiarska. Napríklad taký Zug minulý rok ani nepostúpil do play-off a predsa sa zúčastnil na úkor v tom ročníku o niečo lepších tímov. Zaujímavým v tomto ohľade je aj švédsky Djurgården, ktorý sa len pred týmto ročníkom vrátil medzi elitu. Každopádne to ale treba na niečom postaviť. A aj napriek tomu, že niektoré z tímov ako by tam boli doslova pretlačené nezanechali až taký zlý dojem. Týka sa to nemenej aj spomínaného britského účastníka, ktorý dokázal odohrať 2 veľmi dobré zápasy s bronzovým tímom fínskej najvyššej súťaže Lukko Rauma a navyše pred domácim publikom v „National Ice Centre“ si dokázal vybojovať historické víťazstvo nad nemeckým Hamburgom Freezers. S hlavou hore hoci s kompletnou zbierkou prehier sa mohli po skupinovej fáze lúčiť aj francúzsky majstri z Brianconu, pre ktorých bolo zápolenie s top európskymi tímami, o stretnutí s ktorými sa im predtým mohlo len snívať, veľmi cennou skúsenosťou. To isté platí aj pre britský tím. Ďalším pozitívom, okrem zápasov tímov, ktoré vedia o sebe asi len toľko, v ktorej lige súper hrá prípadne ako sa mu tam darí je aj taká hokejová klasika. Veľa gólov, totiž znamená s určitosťou aj množstvo pekných kúskov. V tomto ohľade ponad všetkých vystupuje individuálna akcia Vincenta Praplana z tímu Kloten Flyers v skupinovom zápas proti jednému z rady švédskych zástupcov, konkrétne HV 71. Okrem gólov boli fanúšikovia svedkami aj množstva ďalších prekrásnych hokejových momentov či už sa jedná zákroky, bodyčeky, individuálne akcie alebo skvele načasované prihrávky. Naopak negatívom boli niektoré výkony rozhodcov.
https://www.youtube.com/watch?v=P8ZpO1nuyyw
Aké boli negatíva respektíve pozitíva zástupcov top európskych škôl? Ako už bolo spomenuté obaja finalisti sú zo Švédska a dokonca v semifinále mala SHL zastúpenie aj v tíme Skelleftei, čiže v tomto ohľade sa niet čím zapodievať. K spokojnosti obstáli aj tímy z Fínska, nakoľko zostávajúcim semifinalistom bol už spomínaný klub z mesta Oulu. Ešte výraznejšie vypovedá o kvalite Liigy aj fakt, že vo švrťfinále mala táto krajina až štvornásobné zastúpenie a možno by ich tím bol aj vo finále, keby tím Frölundy nie je pre mužstvá z týchto končín akoby zakliaty, nakoľko Indiáni dokázali na svojej ceste do finále vyradiť troch zástupcov z krajiny tisícich jazier. K spokojnosti a možno trochu aj prekvapivo dobre obstáli aj tromfy EBELky. Až dva z nich (celkovo 4) sa totiž dokázali prebojovať až do play-off. Konkrétne išlo o tímy Vienna Capitals a Red Bull Salzburg. A to aj na úkor tímov ako SC Zürich, Färjestad alebo KaIpa Kuopio. Naopak obrovským zlyhaním hraničiacim až s miestami hanbou obišli nemecké tímy ani jeden z nich totiž nielenže nedokázal čo i len postúpiť, ale ani sa neobjavil čo i len v tabuľke druhých tímov. Čo zrejme naznačuje postupné upadanie kvality nemeckého hokeja na úkor obľúbenejšieho športu v tejto krajine, futbalu. V zlom svetle sa na druhú stranu neukázali ani zástupcovia z českej extraligy okrem účasti Sparty Praha v samotnom play-off, mali aj dva tímy v tabuľke druhých tímov. Avšak ani Liberec ani Zlín neprešli katom. Sparta si navyše ani v samotnom play-off nepočínala zle, hoci vypadla už v prvom kole, tímu Linköpings HC bola viac než vyrovnaným súperom a o ich vypadnutí sa rozhodlo doslova v hodine dvanástej. Všeobecná spokojnosť s výkonmi môže vládnuť aj vo Švajčiarsku, hoci ich majster SC Zürich neprešiel veľmi silnou skupinou do ďalšej fázy, podarilo sa to iným dvom tímom Servette Ženeva a Fribourg Gottéron. Čo sa týka tímov z menej kvalitných hokejových líg bolo najväčším prekvapením účinkovanie tímu Stavanger Oilers, ktorému play-off v tabuľke druhých tímov ušlo doslova o ten najtenší vlások. Čo sa týka jediného slovenského klubového zástupcu. Účinkovanie Košíc je možno hodnotiť pozitívne. Napriek kvalite skupiny (o čom svedčí aj to že jej víťaz doputoval až do semifinále) si nepočínali vôbec zle a žiadny z ich zápasov nebolo možno považovať za nejakú veľkú tragédiu, keď totiž aj prehrali bolo to až na jedinú výnimku veľmi tesné. Hlavné vďaka veľmi dobrej druhej polovici skupinovej časti pod seba dostali populárny nemecký Kölner Haie. A z celkových 44 účastníkov za sebou nechali nemalú časť štartového poľa aj napriek tomu, že patrili k tým, ktorý sa lúčili už po skupinovej fáze. Celkovo teda zanechali v širokej konkurencii dobrý dojem.
Kto a či vôbec niekto bude ich nástupcom v ďalšom ročníku, v ktorom sa konkurencia zvýši na 48 tímov je otázkou budúcnosti. Nech to ale bude ktokoľvek verme, že minimálne napodobní, poprípade ešte vylepší ich počínanie.
Braňo Bukový