Emócie z nášho historického hokejového úspechu už trochu opadli a myslím, že je to úspech hodný toho aby som napísal k nemu pár myšlienok aj vzhľadom na to, že som to počas turnaja moc nerobil a keď už tak väčšinou na Twittri, ktorý síce u nás stále nie je moc rozšírený a možno je to tak aj lepšie, lebo tá komunita, ktorá sa tam vytvorila je výborná.
Kde začať aby to malo hlavu aj pätu. V prvom rade treba povedať, že tento turnaj sa začal pre nás už v auguste na olympíjskej kvalifikácií a veruže, sme tam párkrát tŕpli či sa vôbec do nejakého Pekingu dostaneme. Lenže ak sme na olympiáde mali múr v bráne v podobe Patrika Rybára, tak v kvalifikácií bol rovnakou oporou Braňo Konrád, ktorý si tam udržal taktiež priemer jedného gólu na zápas a bol základným stavebným kameňom nášho postupu. Potom prišlo to hrôzostrašné zranenie, po ktorom sa najskôr nevedelo či bude môcť vôbec pokračovať v kariére a potom to dlho vyzeralo, že na olympiádu, ktorú nám vychytal sa nedostane. Nakoniec sa to podarilo a hoci v prvom zápase inkasoval šesť gólov som veľmi rád, že na olympiáde bol a odniesol si z nej medailu, pretože bez neho by sme sa tam možno ani nedostali.
Prvé dva zápasy nevyšli ale vzhľadom na prípravu a okolnosti sme sa zjavne fakt potrebovali zohrať. A možno to tak bolo aj lepšie. U nás doma totiž už ľudia po prvých dvoch zápasoch nemali žiadne veľké očakávania. Povedal by som, že už im len málokto veril…hlavné však bolo, že si neprestali veriť oni sami.
Stala sa jedna veľká vec. Craigov systém totiž fungoval celkom dobre aj predtým. Lenže teraz sme k tomu pridali aj nadstavbu a naši hráči sa okrem dodržiavania systému prepli aj svoje mentálne nastavenie do módu podobnému tej kanadskej. Presvedčili samých seba, že môžu vyhrať úplne s každým a tak to aj na ľade vyzeralo.
Ďalším dôležitým faktorom bolo, že sme mali pár hráčov hrajúcich fakt v životnej forme. Zachytil som anketu, či boli pre náš úspech góly Slafkovského alebo výkony Rybára. Na to sa fakt asi nedá odpovedať. Bez nadštandardne, kľudne poviem aj fantasticky chytajúceho brankára by nám ani tie Jurove góly nepomohli a naopak. Všetko sa to stretlo a je z toho medaila. Životný turnaj odohral určite aj Palo Regenda a možno si mnoho kadeakých hokejových funkcionárov hovorí ako je možné, že o ňom doteraz nepočuli. Cehlárik a Hrivík ukázali líderstvo a to, že sú platnými hráčmi, na ktorých sa možno spoľahnúť aj keď práve nehrajú v životnej forme.
Tím bol vyladený fantasticky a napokon to všetko klaplo. Opäť raz sa ukázalo, že v kolektívnom športe nie vždy rozhoduje individuálna kvalita ale práve to, či tí vybraný hráči dokažú spolu vytvoriť TÍM. Myslím, že to sa podarilo v tomto prípade dokonale. Podriadili tímu všetko, tak ako to na svojom Twittri napísal aj Libor Hudáček. Pritom vieme, že Libor je beťár a občas aj rebel 😀 ale toto len dokazuje ako museli byť chalani dobre nastavený v hlavách.
Som rad, že sme odložili ega a podriadili všetko pre tim a vysledok 🤝
— Libor Hudacek (@LiborHudacek79) February 20, 2022
Nakoniec ich musím za seba pochváliť aj za to ako bojovali aj mimo ľadu, konkrétne teda v mix zóne. Keď z nie vždy úplne zmysluplných otázok našej milej Barborky a.k.a #ružováprilba dokázali urobiť vždy rozhovor, z ktorého sme sa niečo zmysluplné dozvedeli. „Ten prvý gól bol taký z bufetu“ je hláška ktorá tomu všetkému dala korunu a vôbec by som sa nečudoval keby zľudovela. 😀
Na tento úspech sa bude spomínať ešte dlho, určite minimálne najbližšie štyri roky (možno sa nám podarí ešte niečo lepšie 😀 ) a budeme naňho ešte dlho spomínať. Mislav Rosandič v rozhovore pre oficiálnu stránku klubu z Liberca, kde hráva hovoril, že keďže sa ako rodený Chorvát dostal na olympiádu asi o tom niekedy napíše knihu. Tak snáď, keď sa mu na tej olympiáde podarilo získať aj medailu tú knihu naozaj napíše. Dovolím, si predpovedať, že by asi nebola jediná, v ktorej sa bude o tomto úspechu písať.
Zostáva už len dúfať, že na ten ďalší nebudeme čakať ďalších 10 rokov.
Na úplný záver už len na pobavenie pridávam komunikáciu Riša Skýpalu s pánom, ktorý je presvedčený, že MVP hokejového turnaja na ňom vlastne nemal čo robiť.
https://twitter.com/RichardSkypala/status/1493891034769727490/photo/1
Chvalabohu, že do toho toľko krát len tak praštil a všetci veríme, že ešte veľa krát praští. Mier. 😀
