V poslednom zápase semifinálovej série I. hokejovej ligy, v ktorom hokejisti Žiliny rozhodli o svojom postupe do finále sa v bráne Dubnice po prvý raz v Play-off predstavil Peter Kutej. Ako sám po zápase potvrdil bol to preňho posledný zápas nie len v tejto sezóne ale aj v celej jeho hokejovej kariére. Preto som sa s Peťom dohodol a som rád, že prijal moju ponuku na ozrejmenie toho prečo sa rozhodol v mladom veku svoju hokejovú kariéru ukončiť.
Kedy si sa definitívne rozhodol, že po sezóne ukončíš svoju hokejovú kariéru?
Rozmýšľal som nad tým už po minulej sezóne. Vtedy som sa ale rozhodol, že to skúsim ešte tento rok avšak iba sa mi potvrdilo, že to ďalej nemá význam.
Čo konkrétne ťa viedlo k rozhodnutiu ukončiť hokejovú kariéru v stále pomerne mladom veku?
Viedlo ma k tomu hlavne to, ako sú nastavené na Slovensku v hokeji zmluvy. Mám už dosť rokov a nepotrebujem hrať v podstate za drobné. Toto je už pre mladších chlapcov, ktorí to môžu alebo si myslia, že to môžu dotiahnuť ďalej ako do prvej ligy alebo extraligy. Svoju úlohu zohralo aj to, že som mal už od decembra dohodnutú prácu.
Prvé tri zápasy v semifinálovej sérií si sa do brány nedostal, mali ste dohodu, že pôjdeš ten jeden, teda svoj posledný zápas odchytať alebo to vyplynulo zo situácie?
Vyplynulo to zo situácie, pretože Matej Kristín si na konci tretieho zápasu poranil koleno.
Aký je to pocit, keď vieš, že je to poslednýkrát čo nastupuješ do zápasu, po toľkých rokoch kedy bol hokej súčasťou tvojho života?
Samozrejme, že som to mal v hlave ale cez zápas sa koncentruje len na výkon v zápase. Ku koncu zápasu a hlavne po ňom to bolo zvláštne, aj trošku smutné. Dalo sa to však čakať, keďže som hokej robil celý život. Teraz je však predo mnou nová etapa a teším sa na ňu.
V kariére sa ti podarilo odchytať niekoľko zápasov v extralige v drese Trenčína, vyhrať titul juniorského majstra Slovenska, ako ju celú hodnotíš z tvojho pohľadu?
Hodnotím ju tak, že som niečo skúsil. Určite to nevyšlo tak, ako som si predstavoval keď som bol mladší ale to sa stáva. Ten titul juniorského majstra Slovenska si samozrejme cením najviac z toho čo som dosiahol.
Najviac si však cením, že som mohol spoznať veľa ľudí a získať veľa kamarátov, lebo počas každej sezóny som bol vo výbornej partií.
Sú nejaké veci, ktoré by si urobil s odstupom času inak?
Určite áno, ale teraz to už nezmením.
Raz si sa vyjadril, že ak by si mal syna nikdy by si mu nedovolil stať sa hokejovým brankárom. Stále to platí?
Neplatí. Samozrejme by som mu to dovolil. Rovnako ako hocaký iný šport. Šport je dôležitý, ale hlavné bude aby dbal na vzdelanie.
Existuje nejaká šanca, že ťa uvidíme pohybovať sa v športovom prostredí aj po konci kariéry?
Jedine, keď si pôjdem s chalanmi zahrať bago. 😀
Takže žiadne trénovanie alebo niečo podobné neprichádza do úvahy?
Nie, týmto smerom ma to vôbec neláka.
Napriek tomu, je niečo čo by si odkázal alebo poradil mladým hokejistom?
Tak hlavne aby mysleli aj na zadné vrátka a nevsadili všetko len na hokej pretože človek nevie aká situácia v jeho živote nastane. Tu platí to, že každý si je strojcom vlastného šťastia a každý časom príde nato čo chce robiť ďalej.
Peťovi ďakujem za tento jeho pravdepodobne posledný hokejový rozhovor a prajem mu v ďalšej životnej etape len to najlepšie :). Snáď sa niekde na tribúne ešte vidíme… 😉
