V minulej sezóne prvýkrát zaujal post extraligovej brankárskej jednotky. Hoci sa mu s Martinom nepodarilo dostať do Play-off svojimi výkonmi zaujal nielen fanúšikov, ale aj manažérov iných klubov. Pred sezónou sa vrátil domov do Zvolena, kde bol jedným z článkov dobre namazaného stroja. Sezónu ukončil s najviac odchytanými minútami v celej extralige a majstrovským titulom, Marek Šimko.
Ako sa pred sezónou zrodil tvoj prestup z Martina do Zvolena ?
„Martin mal finančné problémy, preto som sa rozhodol odtiaľ odísť.“
Boli aj nejaké iné ponuky, ak áno prečo si sa rozhodol pre Zvolen ?
„Okrem Zvolena bola asi najvážnejšia ponuka z Trenčína. Už som bol rozhodnutý, že tam pôjdem, no nakoniec prišla ponuka zo Zvolena, ktorá sa nedala odmietnuť, predsa len hrať doma je výzva.“
Aké to je vrátiť sa takmer po 6 sezónach do domáceho prostredia ?
„Bol som rád, že som doma. Mám tu kamarátov a vždy som chcel hrať za Zvolen.“
Aké teda boli tvoje očakávania pred sezónou?
„Zišla sa skvelá partia, takže som mal z toho veľmi dobrý pocit. V tíme bolo veľa Zvolenčanov a osobne som sa poznal skoro so všetkými. Mojím hlavným cieľom pred sezónou bolo však odchytať čo najviac zápasov, nakoniec to vyšlo tak úžasne, že som odchytal skoro všetko.“
Okrem 2 zápasov základnej časti si odchytal prakticky všetko. Neprišiel počas sezóny moment kedy by si si potreboval oddýchnuť ?
„Neprišiel. Mal som skvelú prípravu s trénerom Danielom Makonim, s ktorým sa pripravujem už dlhú dobu. Neustále sme v kontakte, vždy mi povedal čo mám robiť a presne to fungovalo. Taktiež tréningy pod vedením Petra Mikulu boli na najvyššej úrovni. Ako sa hovorí, s jedlom rastie chuť, a mne sa v bráne páčilo.“
Svojich brankárskych kolegov si do brány teda skoro vôbec nepustil. Ako si s nimi vychádzal, neštavalo ich trochu, že sa nedostanú do brány ?
„Myslím si že sme vychádzali normálne, to je skôr otázka na nich. Jasné, že každý by rád chytal ale chytať môže len jeden.“
Základnou časťou ste prešli ako nôž maslom. V čom ste podľa teba súperov v základnej časti najviac predčili?
„Zachytili sme úvod, kde sme mali víťaznú šnúru zápasov , čo nám veľmi pomohlo a v mužstve bola pohoda. Vyhli sa nám veľké výkonnostné výkyvy, ale základom všetkého bola skvelá kondičná pripravenosť mužstva. Ukázalo sa to aj v Play-off, ale aj počas základnej časti, keď sme veľa krát otočili zápasy, v ktorých sme prehrávali a hlavne v tretích tretinách sme mali herne navrch.“
Do derby série s Banskou Bystricou ako aj do celého Play-off ste vstupovali v úlohe favorita, pociťovali ste nejaký tlak?
„Určite nejaký tlak tam bol, možno to ani nebol tlak, ale skôr očakávania, či už od fanúšikov, vedenia klubu, ale aj od samotnej kabíny, kde bolo cítiť veľkú chuť po úspechu. Mali sme dosť starších, skúsených hráčov, ktorí vedeli krotiť prípadne emócie.“
V semifinálovej sérií s nováčikom z Piešťan sa rozhodovalo až v poslednom siedmom zápase. Aké sú myšlienky hráča pred tak dôležitým zápasom?
„Išlo o všetko ale, nejaký tlak sme si nepripúšťali. Je to predsa len šport a aj keby sme prehrali, svet by sa nezrútil, určite by sme boli sklamaní, ale to je život. Pre mňa to bol zápas ako všetky predtým a chcel som si ho hlavne užiť, takéto zápasy sa nehrávajú každý deň.“
Túto sériu ste nakoniec dotiahli do úspešného konca a vo finále sa stretol prvý tím po základnej časti s tým druhým. Išlo o sériu veľmi vyrovnaných zápasov. V čom bolo to, že ste vždy v rozhodujúcich momentoch dokázali nakloniť skóre na vašu stranu?
„Bolo to o momentálnej forme, šťastí, skúsenostiach starších hráčov, no i o sile kolektívu, ktorá sa naplno ukázala tým, že sme v rozhodujúcich chvíľach vedeli potiahnuť za jeden povraz.“
Ako vyzerali majstrovské oslavy ?
„Super, užili sme si to, či už s fanúšikmi na námestí, alebo potom spolu so spoluhráčmi na rôznych akciách. Bolo toho dosť.“
Máš už nejaké plány do budúcej sezóny, ostávaš vo Zvolene alebo by si sa chcel posunúť niekam vyššie?
„Všetko je v štádiu riešenia.“
Máš nejaký odkaz pre fanúšikov?
„Fanúšikom ďakujeme za podporu, ktorú nám preukazovali počas celej sezóny a hlavne v Play-off .“
Robo Michalec
foto : Mário Petlák
