Keď sa bavíme o talente v športe, často máme na mysli deti, ktoré vynikajú už od prvých tréningov. Sú šikovnejšie, rýchlejšie, pohybovo zdatnejšie, majú „niečo navyše“. A prirodzene si povieme: „Tento chlapec alebo dievča to určite dotiahne ďaleko.“
Lenže – ako upozorňuje Adam Truhlář – viditeľný talent v detstve ešte neznamená, že dieťa bude úspešné v dospelosti.
Krutá realita športu
Výskumy aj skúsenosti ukazujú, že veľká časť hráčov, ktorý vynikali v žiackych kategóriách sa medzi profesionálov nedostane.
- Niektorí narazia na fyzické limity
- Iní nezvládnu psychický tlak.
- Ďalších zrazia zranenia, nesprávne tréningy či prostredie.
A veľká časť jednoducho stratí motiváciu – keď sa roky spoliehali na prirodzený talent a v doraste to zrazu nestačí, nevedia s tým pracovať.
Na druhej strane, množstvo „priemerných“ detí sa dokáže vypracovať. Niekedy im stačí viac času na dozretie, inokedy stretnú trénera, ktorý im verí. A práve oni sa napokon presadia v seniorskom športe.
Perfektným príkladom takého hráča je Zdeno Chára. Ako mladému hokejistovi mu hovorili, že je príliš vysoký a nemotorný, že z neho nikdy nič nebude. On to však nevzdal. Roky disciplíny a odriekania z neho spravili kapitána Bostonu Bruins, víťaza Stanley Cupu a člena troch Siení slávy. Jeho príbeh je dôkazom toho, že aj keď v detstve nevyzeráš ako superstar všetko sa dá zmeniť vytrvalosťou.
Autogramy ako zrkadlo reality
Keď som sa venoval zbieraniu autogramov, často som oslovoval najväčšie talenty v žiackych kategóriách. Chcel som mať podpisy hráčov, ktorí raz prerazia. A dnes? Mnohí z nich skončili skôr, než sa dostali do seniorskej ligy. Naopak, hráči, ktorí vtedy neboli až tak výnimoční, dnes hrajú profesionálne. Aj toto je dôkaz, že hviezda v dvanástich rokoch nemusí byť hviezda v dvadsiatich.
Talent + disciplína + radosť
Adam Truhlář pripomína, že ak chce byť dieťa úspešné, nestačí len talent. Potrebuje disciplínu a nekonečné opakovanie. Tenista, ktorý desaťtisíckrát odpáli forehand o stenu, má predpoklad, že to dotiahne ďaleko. Je však dôležité aby si pri tom udržal radosť z hry.
Čo si z toho odniesť ako rodič alebo tréner?
- Nesúďte príliš skoro. To, že dieťa nie je hviezdou v 12 rokoch, nič neznamená.
- Podporte aj priemerných. Nikdy neviete, kedy sa ich potenciál zobudí.
- Neprepáľte talenty. Hviezdičky potrebujú disciplínu, ale aj radosť a rovnováhu.
- Nechajte deti snívať. Ak aj cieľ ako reprezentácia či NHL nevyjde, šport im dá hodnoty, ktoré využijú celý život.
Talent v detstve je len začiatok. Skutočný úspech stojí na vytrvalosti, disciplíne, odolnosti a radosti z hry. Niektorí prerazia hneď, iní neskôr, niektorí možno nikdy – ale každý z nich môže zo športu vyťažiť maximum pre svoj život. A o to by nám malo ísť v prvom rade.
