Po minuloročnom úspešnom ťažení na MMSR v Martine, ktoré sa skončili ziskom bronzových medailí boli aj tento rok ciele Baranov z Banskej Bystrice v kategórií Starší žiaci A rovnako smelé, ba dokonca možno ešte odvážnejšie. Chalani si verili na popredné umiestnenie aj tento rok v Trenčíne. Káder sa samozrejme obmenil ale celkom veľká časť tímu už mala za sebou aj tú minuloročnú skúsenosť, a tak to tentoraz chalani chceli ešte vylepšiť.
Samozrejme na takomto podujatí, kde rozhoduje každý bod, každý gól sa trestá každé zaváhanie, a tak dobrý úvod bol veľmi dôležitý. Ten sa Baranom vydaril, keď košických Sršňov porazili na prvý pohľad jednoznačne 7:2 ale definitíva padla až v tretej tretine, kde dala Banská Bystrica až 5 gólov, pričom hetrik zaznamenal Andrej Miklošík. Akciu zápasu však ešte v druhej tretine predviedol Marek Bubelíny, ktorý si zobral puk a peknú individuálnu akciu zakončil strelou do vinkla, kde nezostala ani jedna pavučinka. 🙂 Aj tento moment mu vyniesol napokon ocenenie pre hráča zápasu.
Po dobrom úvode čakal chalanov zápas s Ružomberkom, súperom, ktorý postupoval spoločne s nimi zo skupiny Stred a teda ho dobre poznali a papierové predpoklady hovorili, že by tento zápas mali zvládnuť. To sa aj podarilo. V tomto zápase strelecky explodoval Matúš Šimo, ktorý zaznamenal 4 góly. V bráne tím podržal Jakub Magna, ktorý zlikvidoval 19 striel a inkasoval iba raz a po výsledku 5:1 si Barani pripísali ďalšie dva body.
Vedeli sme teda, že zápas proti Slovanu Bratislava bude veľmi dôležitý z pohľadu šancí na medailové umiestnenie. Samozrejme si to uvedomoval aj súper a oba fanúšikovské tábory, takže na tribúnach Regionálnej hokejovej akadémie v Trenčíne, to prvýkrát riadne žilo. 😀 A bol to zápas riadne dramatický… Zo začiatku aj vyrovnaný. Postupne však Barani preberali iniciatívu…ale práve vtedy Slovan otvoril skóre. To už bežala druhá tretina, vlastne sa blížila k svojmu záveru a nám bežalo hlavou, (dobre, hlavne mne :D) že aká veľká komplikácia to bude. Našťastie…Slovan vyhrával presne 19 sekúnd. Potom krásnym tečom vyrovnal Matúš Kollár.
Najväčším súperom Baranov v tomto zápase bol jednoznačne brankár Michal Čunderlík (ktorý bol nakoniec právom ocenený ako najlepší brankár celého turnaja.) Občas tam stváral fakt divy a hoci ho chalani naozaj zasypali strelami držal svoj tím nad vodou…ALE…našťastie Marek Bubelíny strelil gól na 2:1 15 sekúnd pred koncom druhej tretiny a postaral sa o luxusný gól do šatne. Dal tým aj nám na tribúnach pred treťou tretinou trochu viac kľudu. 😀
Tretia tretina bola potom zase hlavne o dobýjaní brány Slovana. Chceli sme to poistiť. Slovan sa prakticky takmer k ničomu nedostal…. A aj tak dokázal vyrovnať. Puk, ktorý ani neletel na bránu…ale popred ňu, trafil Buba a odrazil sa od neho do brány. To bola riadna rana… Našťastie chalani sa nenechali zlomiť a pokračovali v tom tlaku. Tentoraz bol hokej nakoniec spravodlivý. Boďo (Jakub Bodnár) tri a pol minúty pred koncom prestrelil brankára Slovana strelou medzi betóny. Navyše, Slovan si skomplikoval situáciu v závere vylúčením a tak zo záverečného tlaku nebolo našťastie nič. Chalani vybojovali cennú výhru 3:2 a po dvoch dňoch boli stopercentný, takže sme už tušili, že to bude nejaký pekný úspech, aj keď v posledný deň sa ešte mohlo stať všeličo.
Naozaj s tým čo chalani predviedli v prvých dvoch dňoch vládla veľká spokojnosť, nie len na tribúnach ale aj v realizačnom tíme. 🙂 Môžete vidieť, že aj Adam, tréner brankárov sa tváril veľmi spokojne… :D.
Keď sme sa s Oskarom bavili pred Majstrovstvami hovoril, že majú tie najvyššie ambície, teda majstrovský titul ale že medailu chcú určite. Teraz sme vedeli, že sme minimálne k tej medaile už naozaj veľmi blízko.
Bohužiaľ v stredu ráno prišiel zápas s Košicami a ten nám podobne ako minulý rok nevyšiel. Súper vyhral jednoznačne 1:7 a veci sa dosť skomplikovali. Písať k nemu nie je čo, proste nevyšiel, bodka. Po tomto zápase sa ale začalo počítať…. v hre bola medaila, chalani mohli skončiť stále prvý ale aj štvrtý…. Zápas medzi Košicami a Slovanom, kde vyhrali Košičania 2:4 nám dal istotu, že chalani z Majstrovstiev neodídu bez medaily, zároveň sme vedeli, že majstri už nebudeme.
Tá vysoká prehra z rána znamenala, že ak by mali všetky tri tímy 8 bodov, teda keby sme v poslednom zápase Trenčín porazili, potrebujeme vyhrať výrazným rozdielom, aby sme ho v mini tabuľke troch tímov preskočili a dostali sa na druhé miesto. To sa pred zápasom nezdalo moc reálne, keďže Trenčín bol doposiaľ bez prehry. Na druhej strane chalani mohli hrať bez tlaku a Trenčín nemohol prehrať, ak chcel oslavovať majstrovský titul, ktorý by inak brali Košice, takže situácia bola riadne zamotaná….😀
Posledný zápas, plná hala, medaila istá…na 90% bronzová ale tých 10% tam ešte stále niekde bolo aj na to striebro. Tak prečo to neskúsiť… Asi to si povedali chalani pred týmto zápasom, a tak do tohto zápasu nastúpili. Plná hala samozrejme hnala dopredu Trenčín, nám zas držali palce Košičania. A začalo sa z ostra. Čas 00:56 a Lukáš Lapin otvára skóre. Vyhrávali sme ale iba 12 sekúnd. Trenčín prvou strelou na bránu vyrovnal. Čas 02:19 Patrik Šoltés posiela Bystricu opäť do vedenia, neskôr Lapo pridáva tretí gól. Po prvej tretine teda Bystrica vedie 3:1. Hovorím si fajn, chalani do toho naozaj idú naplno, dávajú do toho všetko, žiadne darovanie titulu domácim sa tu dnes konať nebude. 😀
V druhej tretine síce Trenčín najskôr znížil ale potom Matúš a Jakub pridali ďalšie dva góly a pred posledným dejstvom bolo 5:2. To už sme na tribúne začali počítať znova a zisťovať koľko to tých gólov na to druhé miesto naozaj potrebujeme a verili sme, že chalani naozaj môžu. Úprimne, Trenčín vôbec nevyzeral, že by mal ten zápas otočiť, asi nečakal, že sa to bude vyvíjať takto. Nejaké šance boli, gól ale neprišiel, a tak nastala zaujímavá situácia. Chýbal nám jeden gól. Tak sa stalo, že hráš posledný zápas Majstrovstiev Slovenska, vyhrávaš 5:2 ale ideš do toho a dohrávaš ho s prázdnou bránou, lebo si dal do toho všetko a skúšaš dotiahnuť do konca to čo sa zdalo takmer nemožné. Nevyšlo to, dostali sme gól na 5:3 ale…. To čo som tam videl, to odhodlanie, tú bojovnosť, tú snahu až do poslednej sekundy dokázať to, si budem dlho pamätať.
Keď som sa na to pozrel ako celok, povedal som si, že neviem či som bol na lepšom mládežníckom zápase. (a že ich už pár bolo) Atmosféra, náboj, napätie, boj do posledných sekúnd…a hlavne aj keď to nevyšlo, tak na konci veľká hrdosť. Hrdosť na chalanov čo do toho dali, ako k tomu pristúpili. Aj keď šanca bola minimálna, oni z nej spravili reálnu. Hlavne som bol rád, že som mohol byť opäť pri tom a že mám práve v takejto partií kopec kamošov.
Ono keď sme vyhrali bronz na MS v Helsinkách vyšla k tomu knižka, ktorá sa volala Bronz nad zlato. A tento bol presne taký, medaila je fajn ale možno sa nám ten bronz zdá málo, možno sme mali a máme pocit, že sme si zaslúžili aspoň to striebro viac ako Trenčín ale systém turnaja bol aký bol, možno tento raz pre nás krutý ale to nemení nič na tom, že všetci môžu byť naozaj spokojní s tým čo do toho dali, čo tam predviedli a čo na tom ľade nechali. 😉
