Na svojich cestách väčšinou využívam rôzne spôsoby dopravy ale takmer vždy cestujem za pomoci dobrých ľudí tak, aby som sa dostal rovno z bodu A do bodu B a prostriedky hromadnej dopravy využívam minimálne. Aj keď výnimočne sa mi stane, že cestujem niekam aj autobusom či vlakom. Práve o dvoch takýchto výnimočných prípadoch bude tento blog.
Sociálne siete sú mocný nástroj, ktorý vám občas prinesie do života okrem iného aj nových ľudí. Presne tak to bolo aj v tomto prípade. Vďaka svojej záľube v zberateľstve som spoznal chalana z Kysúc, ktorý bol športovo založený podobne ako ja, a tak sme spolu debatovali takmer o všetkom športovom dianí. Taktiež rád písal články a tak sme spoločne pracovali na niekoľkých projektoch. Okrem toho bol aj o niečo aktívnejší čo sa týka cestovania a zbierania rôznych zážitkov, o ktorých si môžete prečítať na jeho blogu. (ktorý vznikol len nedávno a články na ňom by mali postupne pribúdať). Pre ten si zvolil zaujimavé alter ego Asociál v akcií. (podľa toho názov dnešného blogu) Tak sme spoločne komunikovali cez Facebook vyše roka.
Až jedného dňa koncom roka 2014 vymyslel na mňa habaďúru. Rozhodol sa, že ma vytiahne na stretnutie spojené s kúlturným zážitkom. Nebola to príležitosť týkajúca sa konkrétne športu. Išlo o predvolebný míting istého Jána, na ktorom bola ako hosť prítomná slovenská komentátorská legenda, Karol Polák a vstup na túto akciu bol voľný. Po úvodných, pre nás ako cezpoľných nezaujímavých sľuboch pána Jána, ako on dá všetko do poriadku nasledovali športové historky pána Poláka, ktoré boli o mnoho zaujímavejšie. Našim cieľom bolo samozrejme okrem iného aj požiadať ho o autogram a fotku. Ten našej žiadosti s radosťou vyhovel a prehodil pár slov. Bol rád, že aj my ako zástupcovia mladšej generácie (a vtedajší nádejní mladí žurnalisti 😀 ) ho poznáme. Ďalšie plus tejto akcie bolo v tom, že sme dostali ako odmenu za účasť aj kvalitný obed z kuchyne jedného zo žilinských hotelov. Pri obede sa nás prísediaci občania Žiliny pýtali, čo nás viedlo k účasti na tejto akcií. Keď sme im vysvetlili, že hlavným dôvodom našej účasti je možnosť stretnúť Karola Poláka boli taktiež prekvapení.
S Karolom Polákom
Po dobrom obede samozrejme padne dobre jedno orosené. To už na mieste k dispozícií nebolo, a tak sme sa vybrali do pivárne, kde sme si dali možno aj dve. Samozrejme, ako by to bolo, keby sa mi na výlete nestal nejaký karambol. Na ceste na sociálne zariadenie ma prekvapili schodíky. Spravil som si nedobrovoľne malý letecký deň a prístál som rovno pri dverách. Zvyknutý na podobné situácie som sa len oprášil a pokračoval v ceste. Môj kamarát, ktorý vedel že sa mi podobné veci občas stanú sa nad tým veľmi nevzrušoval, zato chudera čašníčka sa klepala asi aj v momente, keď sme už dávno stáli na zástavke. To veru pri mojej galaktickej rýchlosti bola hodná chvíľa. Aj som sa odhodlával, že to zvládnem sám, tento plán však nebol odsúhlasený vzhľadom na to, že môj orientačný zmysel je viac ako biedny. Asociál sa rozhodol, že ma radšej na zástavku odprevadí osobne.
Keďže táto prvá akcia dopadla pomerne úspešne tak sme sa rozhodli, že niečo podobné ešte zopakujeme a tentoraz sme sa vybrali na hokej. Žilina hrala barážový zápas s Detvou a v bráne bol môj obľúbenec Karol Križan. Ideálna príležitosť. Na tribúne sme sedeli v blízkosti novinárskeho sektora, keďže onlajny z tohto zápasu zabezpečoval náš kamarát Dávid. Lenže čo čert nechcel, z doposiaľ nezistených príčin si k nám prisadli ľudia oblečení v dresoch súpera. Po prvej tretine bol stav asi 4:0 pre Žilinu. Keď sa ozval klaksón oznamujúci prestávku prísediaci fanúšikovia v detvianskych dresoch sa zdvihli a v tom sa ich Asociál vážnym tónom opýtal „Vy už idete domov?“ 😀 . Samozrejme nasledoval škaredý pohľad, ktorý naznačoval, že tento fór asi príliš nevyšiel. K žiadnemu incidentu našťastie nedošlo.
Po zápase nám Dávid splnil prianie a dostal sa do útrob štadióna aby sme sa mohli odfotiť s Karolom Križanom. Chvíľu sme ho museli čakať. Zatiaľ čo sme naňho čakali prebiehali za nami rozhovory do televízora. A tak sa stalo, že som na nasledujúci deň objavil naše tváre vo videu jednej spravodajskej televízie, ktorú našťastie až toľko ľudí nepozerá 😀 . Počas toho čakania okolo nás prechádzalo viac hráčov a jedným z nich bol aj Milan Procházka, ktorý vtedy patril k jedným z lídrov tímu. Kamarát ma presviedčal, že veď to je určite Karol. Bol som na pochybách ale nedbal som, odfotili sme sa aj s ním. Až keď na nás prehovoril po česky, bolo jasné, že moje pochybnosti boli správne. V tom vyšiel zo šatne Karol s otázkou: „Kto sa to tu chce so mnou odfotiť?“ 😀 Napokon to teda všetko dobre dopadlo.
Nie celkom plánovaná foto s Milanom Procházkom 
A tu už máme Karola Križana, ktorý sa našťastie sám identifikoval 😀
Toľko teda o našich spoločných akciách s kolegom vystupujúcim pod pseudonymom Asociál v akcií, ktorý sa aktívne podieľal na vzniku tohto článku počas jeho návštevy u mňa na balkóne, ktorý podľa neho nie je balkón ale altánok. 😀 V prípade úspešnej realizácie nejakého ďalšieho výletu vás o ňom určite budem na týchto stránkach informovať. 😀
