Dlho som sa veľmi nevyjadroval k hokeju a prebiehajúcim MS (na moje pomery samozrejme 😀 ), nuž ale teraz asi nastala tá správna chvíľa sa vyjadriť obšírnejšie k udalostiam posledných dní.
Šport vie byť krásny, na druhej strane často aj krutý čo sa za posledné dni ukázalo niekoľkokrát. Bohužiaľ naši hokejisti si ten kalich horkosti vypili až do dna. Z hrdinov sa zo dňa na deň stali motáci, nemehlá a neviem čo všetko ešte. Slovenský fanúšik sa znova ukázal…. Tréner Ramsay ukázal odvahu poskladal mužstvo s množstvom nových tvári, ktoré v každom jednom zápase nechalo na ľade srdce, bohužiaľ na viac ako tri body to doposiaľ nestačilo. Výsledky sú samozrejme dôležité len je škoda, že po zbabraných záveroch sa až veľmi rýchlo zabúda aj na tie dobré veci.
Pravdou je, že naši brankári nemajú zrovna oslnivú formu ale zhadzovať na nich vinu za prehry je nezmysel. Takisto ako konšpirovať o tom, ako by to vyzeralo, keby stál v bráne Hudáček alebo Budaj. Hlavne v Julovom prípade tieto konšpirácie asi nie sú na mieste, keďže v príprave dostal dostatok priestoru a veľmi nepresvedčil.
Hokejisti sú zvyknutý na tlak. Ťažko sa však dá porovnávať tlak v ligovej súťaži s tlakom na vrcholnom reprezentačnom podujatí a navyše v domácom prostredí. Pre veľkú časť hráčov je to úplne nová skúsenosť čo sa asi taktiež prejavilo na nezvládnutých záveroch.
Ďalšia vec je slovenská povaha. Fanúšikovia v rozhodujúcich chvíľach sústavne pochybujúci či to hokejisti zvládnu a či sa nebude opakovať situácia z minulého zápasu…. A toto sa prenieslo aj na hráčov, proste si neverili… stále mali v hlave to čo ak….Dvakrát sme mohli vyhodiť puk, nestalo sa, ako to dopadlo všetci vieme. Neverím, že niečo podobné by sa stalo dvakrát po sebe Kanade, USA či Švédom. Ich hráči si totiž veria za každých okolností a taktiež ich fanúšikovia veria svojim hráčom až do poslednej sekundy, čo sa ukázalo práve v zápase proti nám. Včera takto nejak veril aj Marinčin, zápas chcel vyhrať, remíza pre nás bola prehrou vzhľadom na vývoj v skupine. Nevyšlo mu to, ale to sa občas stáva, aj taký je hokej.
Krásne to všetko vyjadril tréner Ramsay. „Tvrdo sme pracovali v štyroch zápasoch, no nedohrali sme ich tak, ako sme mali. Je náročné naučiť sa, ako byť šampión a občas to bolí. Zlé veci sa stávajú, nemôžete skloniť hlavu, skončiť. Nech sa deje čokoľvek, musíte odohrať ďalší zápas. A to musíme spraviť v posledných troch zápasoch v skupine.“
Najsmutnejšie sú komentáre typu „no a MS teraz skončili už to nemusím ani pozerať…“ Bohužiaľ takýchto tiežfanúšikov je na Slovensku plno. Fanúšikov úspechu, ktorí sa nevedia tešiť zo zlepšenej hry, z toho, že po rokoch dokážeme potrápiť hokejové veľmoci. Čo je najhoršie a čo sme mohli vidieť v plnej kráse po týchto dvoch zápasoch veľké percento slovenských fanúšikov nevie prijať prehru, ktorá je ale neoddeliteľnou súčasťou športu. Tí istí hráči sa pre nich zo dňa na deň z hrdinov stali nemehlami. Títo chlapci si ale zaslúžia našu podporu aj v ostávajúcich zápasoch, kde už vzhľadom na situáciu nebudú hrať pod takým tlakom, čo by sa snáď mohlo odraziť aj na výsledkoch. A možno ešte motyka vystrelí…Počítať však zatiaľ nemá zmysel. Kalkulačky môžeme štartovať pred posledným zápasom v skupinách ak to ešte bude mať nejaké opodstatnenie.
Zostáva len dúfať, že aj po neúspechu (čo vzhľadom na očakávania verejnosti prípadný nepostup do štvrťfinále bude) bude mať tréner Ramsay možnosť a chuť pri našej reprezentácií pokračovať. Pretože prvé štyri zápasy nám ukázali, že smer, ktorým sme sa vydali je dobrý a netreba zatracovať niekoho prácu a vešať hlavu po prvom neúspechu.
Poďme si teda ešte užiť zvyšok majstrovstiev, fandiť našim v zostávajúcich zápasoch a tešiť sa z dobrého hokeja a snáď aj z víťazstiev.
