Po viac ako mesiaci som opäť zobral do ruky foťák a vyrazil na zápas dorastu. Zápasy proti Baranom ma vždy bavia, keďže som si tento klub ako organizáciu obľúbil a mám tam viacero kontaktov a tentoraz som mal aj o dôvod navyše. Pavol Drdák, ktorý strávil celú svoju žiacku kariéru v Žiline ako rodený Žilinčan, pred touto sezónou zmenil pôsobisko a momentálne pôsobí práve v dorasteneckom tíme Barani Banská Bystrica. Máme medzi sebou veľmi dobré vzťahy, keďže sme sa dlho stretávali na zápasoch a vôbec sa netajím tým, že Palo vždy patril medzi mojich obľúbených hráčov. Samozrejme, to platilo aj o iných hráčoch tohto ročníka, ako boli napríklad Kristián Macák či Lukáš Urdák. Nebolo to tak dávno čo chalani ešte tvorili jeden tím. No teraz boli každý na inej strane barikády. Palovi som sľúbil, že ho prídem pozrieť, keď budú hrať v Žiline, aj keď už hrá za Banskú Bystricu.
Čo sa týka Kika a Urdyho, tí už hrávajú v Žiline za juniorku, ale občas chodia pomôcť dorastu. Ja ako fotograf pôsobím hlavne na žiackych zápasoch, takže na dorastenecké zápasy často nechodím. Tentoraz som však urobil výnimku a bolo to príjemné stretnúť všetky tieto známe tváre pokope. 🙂
Prvá tretina: Barani udreli
Začiatok zápasu však nebol podľa predstáv. Barani nám nasúkali štyri góly už v prvej tretine (jeden, strelil „svojim“ aj Palo). Cez prestávku som sedel pri mantineli a kontroloval si fotky z prvej tretiny. Okolo mňa išiel Janko Macák, teda Kristiánov brat, a Patrik Molčík, obaja hráči ôsmeho ročníka, ktorých veľmi dobre poznám. Dali sme sa do reči a chalani sa zhodli, že dorastenci musia niečo zmeniť, ak chcú byť v tomto zápase úspešní. Snaha tam rozhodne bola ale vyzeralo to, že snaha a bojovnosť dnes stačiť nebudú.
Druhá tretina: Zlepšenie a rozhovor s Tomášom
Druhá tretina priniesla lepšiu hru, no góly neprichádzali. Počas prestávky som sa dostal do rozhovoru s Tomášom Tiborom Smolkom, hráčom toho istého ročníka, v ktorom hrávali chalani všetci spolu. Predebatovali sme strašne veľa vecí – kam smerovali kroky chalanov z tohto ročníka, koľkí hrajú v juniorke, koľkí v doraste, koľkí sa rozpŕchli do iných klubov a kto už ukončil svoju hokejovú kariéru.
Tomáš mi tiež porozprával, ako sa momentálne má. Že ako hráč pravidelne nastupuje za juniorku, a aké sú novinky v ich tíme. Spomenul, že majú výborného brankára a celkovo sa im nedarí až tak zle. Samozrejme ma pozval na zápas juniorky a navrhol, že keď budem mať čas, určite by som sa mal prísť pozrieť.
Tretia tretina: Záver plný prekvapení
Počas poslednej časti to chvíľu vyzeralo na hrozivých 0:6, čo by bolo asi až príliš kruté. Potom sa však Lukáš a Kiko rozhodli, že s tým niečo spravia. V posledných piatich minútach padli tri góly do súperovej siete, pričom Kiko stihol skórovať dvakrát počas 11 sekúnd! Škoda, že takáto kanonáda neprišla skôr, ale aspoň sme videli, že chalani nič nevzdali.
Foto na poslednú chvíľu
Záver zápasu mi ešte trochu skomplikoval ujo Ľubo – legenda nášho zimáku. Ešte pred desiatimi rokmi, keď som chodil na zápasy juniorky, keď tam hrali legendy približne v mojom veku ako Patrik Zicho či Maroš Mikoláš, ujo Ľubo trénoval juniorov. Dokonca sme po jednom zápase so Slovanom Bratislava spolu robili rozhovor. Teraz už pracuje ako zamestnanec zimného štadióna, ale stále má k hokeju blízko. Prišiel za mnou asi minútu a pol pred koncom s prosbou o peknú fotku. No načasovanie bolo trochu nešťastné, pretože Kiko dal práve vtedy dva góly, ktoré sme, samozrejme, prepásli… 😂 Fotka sa však vydarila, ujo Ľubo bude spokojný, a to je hlavné. 😀
Zápas síce skončil 3:6, no chalani ukázali bojovnosť až do konca.
