Hokejových fanúšikov a taktiež aj “fanúšikov“ na Slovensku dnes poriadne prekvapila správa ohľadne hokejového útočníka Tomáša Záborského, ktorý sa aj napriek relatívne mladému veku (pozn. 26 rokov) rozhodol ukončiť svoju reprezentačnú kariéru.
Toto jeho rozhodnutie, ako to už býva pri takýchto a podobných krokoch ihneď vyvolalo obrovskú vlnu diskusií na rôznych športových fórach, informačných portáloch a predovšetkým sociálnych sieťach. Rozoberaný je nemenej určite v pohostinstvách pri pive a nejakých tých čipsoch. Názory na jeho krok sú poväčšine negatívne mierené, teda aby to bolo napísané na rovinu jediným pozitívnym pocitom v postojoch verejnosti je radosť že skončil.
Ja sa však pýtam, prečo ? Mňa osobne to veru ani len v najmenšom neteší, práve naopak, hráč ako Tomáš by bol v prípade dobrého zdravotného stavu určite jedným z oporných pilierov v najbližších, pre slovenský hokej neľahkých rokoch. Avšak nebude, dá sa teda povedať, že ľudia vlastne majú čo chceli. Ja sa mu ale vlastne ani nedivím stačí si len občas preletieť nejakú tú diskusiu a hneď je človeku jasný dôvod, ktorý koniec koncov aj sám udal. Nuž ale nie všetku vinu treba dávať na triko “fanúšikom“ nemalý podiel majú na jeho veľmi kontroverznom rozhodnutí aj média, ktoré sa čoraz viac a viac snažia podliezť latku profesionality a neraz vypustia neobjasnenú správu, ktorá má vlastne hlavne jeden účel a tým je vyprovokovanie ostrej diskusie, ale taktiež im ide aj o feed (teda čitateľnosť), ako tomu bolo aj prednedávnom, keď jeden nemenovaný portál informoval o tom že Tomáš odmietol ísť hrať v drese s dvojkrížom na hrudi na Nemecký pohár. Pravda však podľa „Záborovi“ bližších zdrojov bola na opačnej strane mince. On sám sa totiž dostal kvôli tejto kauze do konfliktu s vedením, keďže jeho súčasný zamestnávateľ IFK Helsinki má v týchto dňoch povinnosti vo vzkriesenej myšlienke hokejovej Ligy majstrov, kde sa momentálne začínajú boje v rámci play-off a je teda pre klub potrebný. On sám by ale radšej reprezentoval našu krajinu aj na takom turnaji, kde sa hráči majú vlastne len skúšať a zohrávať pre ešte v tejto chvíli veľmi vzdialené Majstrovstvá sveta.
A tak teda nemožno hovoriť o nejakej neochote alebo nebodaj chýbajúcej cti a chuti reprezentovať, keby nemal ani len štipku tej cti, tak to dá najavo v predošlých reprezentačných vystúpeniach, ktorých síce nebolo veľa, ale vždy odovzdal čo mohol a jeho jedinú účasť na Majstrovstvách sveta ako aj Olympíjskych hrách zatieňuje tímový neúspech. Hlavne v prvom prípade, keď patril medzi najlepších hráčov nášho výberu, avšak v tomto momente to príde človeku tak, že sa vlastne len zviezol na tej vlne neúspechu. Podľa názorov niektorých diskutujúcich. Aj keď na druhú stranu o jeho cti zas nevypovedá jeho samotné rozhodnutie, ale ako bolo spomenuté niet sa čomu diviť, hrať pre národ to áno, ale hrať pre nevďačných “fanúšikov“, ktorý sa ako ovce nechajú opantať polopravdami z médií, to už vyžaduje aj menšiu dávku sebazaprenia. Keď sa pridajú názory typu, že nevadí takých máme kopu, človek len ostáva v údive a pýta sa koho vlastn
e ? Aspoň v rámci Európy sa veľmi ťažko niekto nájde a spoliehať sa na zámorské posily je pomaly až naivné, nakoľko v NHL ešte v priebehu a aj po uplynutí MS je na programe play-off. Je síce jasné že tá hŕstka, ktorá je tam momentálne zastúpená nebude mať povinnosti až do konca, ale tiež sa môže stať, že za svojho zamestnávateľa hrali doslova do úmoru a budú si chcieť doliečiť nejaké tie šrámy z priebehu sezóny. Laco Nagy je jedným z tých , ktorý tiež boli v minulosti určitú dobu v nepriazni fanúšikov, ale hľa stačili minulé MS a už bol pomaly hrdinom. Zvlášť keby sa naši predrali do štvrťfinále. On však vývoj a teda starnutie už nezastaví. Podobne čoraz starší sú aj Michel Miklík a Milan Bartovič, ten však akoby už okrem svojej rýchlosti nevedel nič ponúknuť. Martin Réway, Peter Cehlárik alebo Marek Viedenský, tí sú zas pravý opak Nagya, hoci posledný menovaný je len o 2 roky mladší ako Záborský, stále ho ešte možno považovať len za zberača skúseností, nie však ťahúňa. Ako tomu bolo na posledných MS hlavne sa to týkalo prvého menovaného.
Čo sa týka Záborského rovesníkov, človek ťažko hľadá meno ako on, pokiaľ teda za jeho rovesníka nepovažujeme spomínaného Viedenského a to už veru o niečom svedčí. Nuž, máme čo iní chceli a môžeme ľutovať koľko len chceme, nemyslím si, že jeho rozhodnutie sa len tak zmení. Neprekvapilo by ma, keby tak trochu aj na truc tým, ktorí na neho hádzali vlastne len špinu, prešiel po odohratí potrebného počtu rokov vo fínskej lige k reprezentácii Suomi, na ktorú by svojimi predpokladmi aj mohol mať a pomohol by im dosiahnuť nejaký ten úspech, i keď v ich krajine nie je o to taká núdza, aby otvoril oči zaslepeným.
Na záver len obrovský sarkastický potlesk tým, ktorý v ňom zabili chuť reprezentovať našu krajinu a už len dúfať .že pre túto chvíľu to bol prvý a posledný takýto prípad a že sa nebudeme ďalej takto pripravovať o talenty, ktoré mohli ešte roky poslúžiť.
Braňo Bukový
foto: Ondrej Bobek