V sobotu sa na zimnom štadióne v Spišskej Novej Vsi rozhodovalo o titule v slovenskej hokejovej lige žien a bola to veru poriadna dráma. Finálová séria sa hrala na maximálny počet piatich zápasov. Pred treťou tretinou toho rozhodujúceho bol stav vyrovnaný 1:1, asi len ťažko by niekto napísal väčšiu drámu. Zápas medzi domácimi Osami a Popradom nakoniec rozhodla gólom v 55.minúte Denisa Lalíková, a tak ženský titul putoval po tretíkrát do Popradu.
Cesta za titulom však vôbec nebola jednoduchá. Viedla cez zápasy základnej časti, ďalšie zápasy nadstavbovej časti, no a na koniec na tie úspešnejšie tímy čakala semifinálová a finálová séria, prípadne boj o bronz.
O ceste za majstrovským titulom sme sa porozprávali s obrankyňou Popradčaniek, Alexandrou Gaborčíkovou. 
Aké boli ciele tímu pred začiatkom sezóny?
Cieľom bolo sa po základnej časti umiestniť čo najlepšie. To sa nám nakoniec aj celkom podarilo. Boli sme radi, že v semifinále bola naším súperom Petržalka, pretože sa nám proti nej hralo lepšie ako proti Prešovu.
Počas prvých 3 mesiacov sezóny ste prakticky hrali iba proti 2 tímom o bonifikačné body do ďalšej časti, ako vám vyhovoval tohto sezóny herný systém?
Tento systém nám veľmi nevyhovoval, zápasov bolo menej ako v minulej sezóne, našťastie naši tréneri nám vybavili zápasy proti tímom Popradskej hokejovej ligy.
Nadstavbová časť však už čo to naznačila skončili ste druhé za Spišskou Novou Vsou. Aká bola nálada v tíme pred Play-off, verili ste si na titul?
Pred play-off sme hrali so Spišskou Novou Vsou veľmi vyrovnaný a napínavý zápas a aj keď ho napokon Spišská vyhrala na nájazdy. po tomto zápase sme si povedali, že sa s nimi dá hrať. Verili sme, že ak aj vo finálových zápasoch budeme hrať ako kolektív, keď podáme dobrý výkon a budeme si na ľade pomáhať a hlavne dáme do toho srdce tak môžeme poraziť aj Spišskú Novú Ves. Verili nám aj naši tréneri.
Pred finále vás však čakala ešte semifinálová séria proti Petržalke. Prvý zápas v Petržalke ste však nešťastne prehrali, nasledujúce dva ste teda museli vyhrať. Nebolo cítiť nejaký tlak z toho, že už nesmiete zaváhať?
Samozrejme, ten tlak tam bol. V druhom zápase série však opadol v momente, keď sme sa dostali do vedenia a súperovi dochádzali sily. Do tretieho zápasu sa potom išlo s lepším pocitom a pomohol nám aj fanklub, ktorý bolo cítiť.
Do finále vstupovala v úlohe favorita Spišská Nová Ves, čo v prvých dvoch zápasoch aj potvrdila. Čo bol zlomový moment, po ktorom ste dokázali sériu otočiť?
Dosť nám pomohlo domáce prostredie aj to, že sme boli v plnej sile aj s Ankou Džurňákovou, ktorá je takým ťahúňom nášho tímu. Psychicky sme na tom boli veľmi dobre, dokonca aj mladé hráčky to zvládali skvele. Zlomový moment bol gól v treťom zápase, po ktorom sme dostali novú nádej a silu a išli sme si za svojím.
Čo sa odohráva v hlavách v rozhodujúcom zápase za stavu 1:1 pred treťou tretinou?
Vedeli sme, že treba hrať veľmi zodpovedne dozadu, lebo náskok súpera by sa doťahoval veľmi ťažko. Hlavne sme sa chceli vyhnúť vylúčeniam a snažiť sa o častú streľbu a dorážky. Hlavné bolo veriť v seba aj v kolektív, pomáhať si navzájom a góly prídu aj so šťastím.
Nebolo ťažké sa po druhom góle, ktorý vás posunul tak blízko k titulu, skoncentrovať sa na tých posledných 5 minút?
Gól sme už nepotrebovali, sústredili sme sa hlavne na poctivú hru vzadu. Držali sme puk, nepúšťali súpera do pásma a nedovolili mu strieľať na bránu . Následne sa nám podarilo streliť ešte jeden gól a vydýchli sme si.
Aký je to pocit, vyhrať ligový titul?
Ten pocit je na nezaplatenie. Neviem to ani opísať, ale prajem to každému. Je to výsledok letnej prípravy, makačky na tréningoch, v zápasoch. Keď vám toto všetko prejde pred očami, rôzne prehry, zranenia a keď je na konci pocit výhry, je to neopísateľný pocit.
Ako prebiehali oslavy titulu ?
Oslavy sa začali už v kabíne, pokračovali v autobuse a vďaka nášmu sponzorovi sme boli pozvané do koliby, kde sme sa spoločne najedli a pripili si na výhru. Potom sme už pokračovali kam nás nohy zaviedli. Určite sme titul oslávili ako sa patrí.
Je niečo, čo by si chcela odkázať vašim fanúšikom?
Ďakujeme im za podporu. Na ľade ich bolo cítiť, boli našim šiestym hráčom. Klobúk dole, sú to praví a nefalšovaní fanúšikovia.
Robo Michalec , Peter Očko
foto: archív AG
