Zápas ôsmakov so Žiarom nad Hronom mal pre mňa nečakaný úvod, a to ešte skôr, než som vôbec dorazil na štadión. Sedel som v aute a počas cesty som si prezeral zostavy, ktoré nastúpia na zápas. V tom som narazil na meno, ktoré ma poriadne prekvapilo – Dušan Krajčí.
Dušan bol hráč, ktorého som poznal ešte zo siedmackého tímu, keď som chodil na zápasy dve sezóny dozadu. Vtedy patril medzi rozdielových hráčov. Sezónu na to začal, odohral pár zápasov, no potom s hokejom skončil. Pamätám si, že mi to vtedy prezentoval ako definitívny koniec. Každopádne bolo fajn opäť Duška vidieť na ľade.
Takže skutočne najdôležitejšou správou tohto zápasu je, že tento borec – Duško Krajčí sa vrátil na ľad po skutočne dlhej dobe. Som za to rád, pretože ako si ho pamätám, vždy patril k rozdielovým hráčom. Verím, že sa do toho čím skôr opäť dostane a bude na ľade predvádzať to, čo kedysi. Držím mu palce a teším sa, že ho môžeme opäť vidieť v akcii…
Herný prejav ôsmakov sa zlepšil ale….
Samotný zápas priniesol oproti minulému týždňu výraznú zmenu v hernom prejave našich chalanov. Od úvodného buly svojho súpera takmer k ničomu nepustili. Prakticky celú prvú tretinu ho uzavreli v obrannom pásme a neustále útočili. Pomer striel po prvej tretine bol 22:3 v náš prospech, no napriek tomuto drvivému tlaku sme odchádzali do šatne za stavu iba 3:1.
Na tento stav okamžite reagoval tréner počas prestávky, keď povedal, že chalani majú potenciál a schopnosti na to, aby svojmu súperovi dali aj v tomto zápase aspoň desať gólov. Dodal však, že ak sa im to nepodarí, môžu očakávať na tréningu nejaké tresty. S týmto vedomím chalani vstupovali do druhej tretiny s jasným cieľom.
Aj keď hra pokračovala v rovnakom duchu, v druhej tretine to na desať gólov stále nevyzeralo. Skóre sa vyvíjalo pomalšie, než sa očakávalo. Po druhej časti bol stav 5:2. Chalani pokračovali v úsilí, no súper dokázal vzdorovať a gólová efektivita nebola taká, ako sme si všetci predstavovali. Tým pádom však bolo postarané o motiváciu pokračovať naplno aj v poslednej tretine. Trénerov cieľ desať gólov stále visel vo vzduchu.
Silný záver….
Do tretej tretiny sme vstupovali za stavu 5:2, no zároveň s vedomím, že na splnenie trénerovho cieľa potrebujeme streliť ešte minimálne päť gólov. Dlho to však nevyzeralo, že by sa to mohlo podariť. Hoci chalani mali hernú prevahu, góly neprichádzali.
Prvý z nich pridal Janko Macák v čase 49:14, čím zvýšil na 6:2. Ďalší zásah prišiel od Ondra Šumichrasta až v čase 56:14. V tom momente nám na splnenie cieľa zostávali menej ako štyri minúty a potrebné boli ešte tri góly.
A práve v tomto okamihu chalani ukázali mentálnu silu a dokázali sa dostať ako sa hovorí do laufu. Postupne tam začalo padať takmer všetko. V čase 58:17 prišiel rozhodujúci moment zápasu – Patrik Molčík strelil svoj tretí gól v zápase a zaznamenal hetrik. Ešte dôležitejšie však bolo, že znamenal desiaty zásah svojho mužstva. Zaujímavosťou je, že na tento gól asistoval práve Duško Krajčí.
Zápas sa teda skončil jednoznačným víťazstvom 10:2, čo bol výsledok podobný minulému týždňu. Avšak herný prejav bol tentokrát úplne iný. Chalani mali hru od začiatku pod kontrolou, čo sa odzrkadlilo aj na počte striel na bránu – 55:14 v náš prospech.
Žiar tento raz odklial bránu šiestakov
Zápas šiestakov sa odohral v podobnom duchu ako ten minulý týždeň. Naši chalani od začiatku jasne dominovali. Už po prvej tretine viedli s veľkým rozdielom 9:0 a na ľade bolo vidieť, že majú hru pevne pod kontrolou.
Na rozdiel od minulého týždňa sa však v druhej tretine podarilo Žiaru presadiť. Ich kapitán, Richard Ondruš, zaznamenal prvý gól Žiaru v tomto dvojzápase. Naši chalani si síce stále udržiavali vysoké vedenie, no dali súperovi o niečo viac priestoru v obrannej tretine a to hlavne po striedaní brankárov v polovici zápasu. Do našej brány sa postavila Betka Sičová, ktorá mala možnosť predviesť niekoľko skvelých zákrokov. Chalani jej však nie vždy pomohli a Žiar dokázal ešte dvakrát skórovať. Riško Ondruš napokon končil zápas s bilanciou 2+1, čo pri tak jednostrannom priebehu zápasu možno považovať za solídny výkon.
Zápas napokon skončil vysokým víťazstvom 19:2. Na našej strane bolo mnoho strelcov, ktorí predviedli skvelé výkony. Mňa však najviac bavil Marcus, ktorý hral s veľkou chuťou a opäť ukázal svoje schopnosti. Fotku z minulého týždňa sme neopakovali ale definitívne sa týmto výkonom zaradil v rebríčku mojich obľúbených hráčov veľmi vysoko. 😀 Po zápase dokonca prišiel za mnou a zahlásil že vraj ako fotograf som frajer 😀 . Ak je to tak, tak on je potom frajer na ľade. 😀
Môžem po takomto zápase pochváliť brankára súpera? Áno
Okrem toho by som sa rád by som sa rád ešte pristavil pri výkone druhého brankára Žiaru nad Hronom, ak mám správne info tak to bol Eduard Gregor. Už minulý týždeň som si všimol jeho kvality, a to aj napriek tomu, že je o rok mladší oproti väčšine hráčov v tejto kategórii. Aj dnes, rovnako ako minulý týždeň, chytal výborne. Síce dostal dosť gólov, ale vzhľadom na priebeh zápasu a výrazný rozdiel v kvalite tímov to nie je určujúci faktor, veľa veľkých šancí nám prekazil.
Byť brankárom v takýchto zápasoch, kde čelíte veľkému množstvu striel a zároveň často inkasujete, nie je jednoduché. Ale práve tieto situácie môžu byť do budúcna veľmi cenné. Veľa práce, veľa skúseností a veľa príležitostí na zlepšenie – to všetko sa môže pretaviť do skvelej budúcnosti. Preto by som ho chcel pochváliť a povzbudiť, aby pokračoval vo svojej snahe.
Viditeľná bola aj snaha niektorých ďalších hráčov Žiaru. Je to pre nich určite náročné pravidelne čeliť takýmto výsledkom a rozdielom v kvalite, ale napriek tomu sa snažia. Tento prístup si zaslúži rešpekt. Pokračovať v tréningoch a zlepšovaní, aj keď sa výsledky zatiaľ nedostavujú, si vyžaduje veľa odhodlania a vytrvalosti. Dúfam, že ich snaha bude jedného dňa odmenená a že aj takéto zápasy ich posunú vpred.
Správny kapitán…
Jedným z ďalších pekných momentov, ktoré mi ostanú v pamäti z tohto zápasu, bol prístup kapitána Žiaru nad Hronom, Riška Ondruša. Počas týždňa sme boli v kontakte a keď ma uvidel na štadióne, s úsmevom ma pozdravil a zakýval mi. A keď ako kapitán prišiel pred oboma našimi vzájomnými zápasmi podať ruku trénerom, neobišiel ani mňa. S úsmevom sme si podali ruky a pozdravili sa, čo bolo veľmi milé gesto.
Hoci nám Riško počas zápasu strelil dva góly, vôbec mi to nevadilo. Je to slušný chalan, ktorý sa správa veľmi športovo a má úctu k ostatným. Myslím si, že takéto gestá ukazujú, ako šport formuje charakter mladých ľudí.
Vidieť, že chalani zo Žiaru, aj keď sú tieto zápasy pre nich náročné a čelia nepriaznivým výsledkom, stále si zachovávajú rešpekt a športového ducha. Tento moment mi znova pripomenul, aký dôležitý je šport nielen pre výsledky, ale najmä pre výchovu a formovanie osobnosti.
Podobné skúsenosti ako s Riškom som mal aj s ďalšími hráčmi Žiaru ako Šimon Pažítka či Martin Ivanič. Neviem, či z týchto chlapcov vyrastú niekedy profesionálni hokejisti, no vždy ich rád prídem odfotiť, aj keď výsledky zápasov nie vždy zodpovedajú ich predstavám. Tá ich vďaka, ktorú prejavujú, je niečo, čo naozaj nie je samozrejmosťou. A práve to si na nich veľmi cením. Hokejové výsledky nie sú všetko. Títo chalani mi vždy dokážu priniesť pozitívnu energiu a dobrú náladu. Urobili na mňa skvelý dojem…
Ďakujem Regemu, že som nemusel mrznúť
Na záver ešte nechcem zabudnúť spomenúť jeden príjemný moment. O ten sa postaral náš tréner Tomáš Regec. Po prvej tretine zápasu mladších žiakov, keď ma videl stáť počas prestávky pri vstupe na ľadovú plochu, mi ponúkol aby som sa išiel zohriať a posedieť si počas prestávky do vyhriatej trénerskej kabíny. Toto gesto si veľmi cením, pretože ukazuje, aké dobré vzťahy máme medzi sebou a že ma chalani tak trochu považujú už za súčasť mužstva. A za to som veľmi vďačný.
Tieto momenty sú presne dôvodom, prečo tak často navštevujem zápasy ôsmakov a šiestakov. Nie sú to len zápasy a výsledky, ale aj to aké vzťahy sa medzi nami vytvorili. Vždy sa tu cítim príjemne a vítaný.
Týmto by som asi dnešný príbeh ukončil. Výsledky boli podobné ako minulý týždeň, no objavili sa aj nejaké prekvapenia a milé momenty, ktoré tento deň obohatili. Všetko dopadlo tak, ako asi malo – prinieslo to niečo nové, zaujímavé a pozitívne. Nakoniec, človek si vždy niečo pozítívne nájde. 🙂
