Finálovým zápasom medzi Kanadou a Ruskom sa skončili MS do 20 rokov, ktoré priniesli na Slovensko opäť krásne momenty a radosť z hokeja. Keďže sme vám počas celého jeho priebehu prinášali články o jeho priebehu, na záver sme sa ho rozhodli aj zhodnotiť. Každý z redaktorov, ktorí sa tomuto podujatiu venovali, vyjadril v záverečnom hodnotení svoj pohľad na celý turnaj a ponúkol i svoj vlastný All Star tím.
Braňo Bukový
Tohtoročné majstrovstvá sveta do 20 rokov sú minulosťou. Po grandióznom finále, ktoré bolo vo všetkých ohľadoch luxusným hokejovým balením, bral zlato domáci výber Kanady, ktorý v nervy drásajúcom finále zdolal Rusov. Bronz prekvapivo pre širokú hokejovú verejnosť brali Slováci. Zhodnoťme si teda v krátkosti osobitne výber Slovenska a v krátkosti osobitne aj ostatných účastníkov turnaja.
Druhý bronz pre tím Slovenska v histórii, stále to znie ako by sa to človeku iba snívalo. Avšak treba uznať že tím z prelomu rokov 2014/2015 si to skutočne zaslúžil. Už len za to ako sa dokázal zmobilizov
ať po prvej drvivej prehre s hlavným favoritom turnaja domácou Kanadou. Ale hlavne za oduševnené výkon v ostatných zápasoch turnaja vrátane toho rozhodujúceho so Švédmi, kde ukázali, že keď sa chce je možné poraziť aj nakvalitnejšiu hokejovú školu Európy. Hoci viacero hráčov Tre Kronor bolo mladšieho veku a zrejme ich uvidíme aj na ďalšom turnaji je to aj tak úspech, ktorý sa len tak nezopakuje a treba si ho poriadne vychutnať. Na neľahkej ceste turnajom sme navyše prvý krát v tejto kategórii zdolali aj svojich odvekých rivalov z Česka, čo len podtrháva to aká výnimočná partia sa stretla. A kto vie možno by sme boli aj vo finále, keby v semifinále nenarazíme na vládcov turnaja z Kanady, ale to už len môžeme polemizovať čo by bolo, ak by sme mali napríklad Rusov, prípadne Švédov, ktorých sme dokázali zvládnuť v malom finále. Dôvod na toto polemizovanie umocnil fakt, že na turnaji sme porazil každý tím zo starého kontinentu, ktorý sa nám postavil. Našimi jedinými premožiteľmi boli len spomínaná Kanada a USA, teda tímy s oveľa širšou základňou ako máme my. Už len zapriať každému z tohto výberu úspešnú kariéru a hlavne nech veľká časť z nich niekde nezapadne. Hlavne teda súčasný národný hrdina Denis Godla, na ktorého po tomto šampionáte zaostrili pozornosť viaceré tímy z popredných líg. Osobne si ale myslím, že na začiatok by bolo dobré skúsiť najskôr sever Európy. A hlavne verme, že tento úspech bude mať pozitívny dopad na prístup vo výchove. Tento turnaj totiž jasne ukázal, že ktorý šport si v tejto krajine zaslúži nielen vyššiu pozornosť, ale aj dôsledný prístup.
Okrem našich sa v dobrom svetle predviedli aj Dáni, ktorí tak isto dosiahli historicky úspech. Najväčšiu zásluhu na tom mala hlavne kvalitná formácia okolo najväčšiu talentu z ich končín Nikolaja Ehlersa. Svoj podiel na tomto ťažení, ale samozrejme mal aj brankár Georg Sørensen. Ten v každom zápase čelil množstvu striel a hoci Dáni skončili už vo švrťfinále, ešte asi ani nestihol vychladnúť. Naopak obrovským sklamaním boli výkony, celkový dojem a umiestnenie českého výberu. Tí prichádzali na turnaj s nejedným zvučným menom a patrili medzi favoritov. Ich problémom však bola absolútne nefungujúca hra vo všetkých smeroch. Sklamaním taktiež možno nazvať aj USA, hoci na prvý pohľad by sa dalo povedať že vlastne zbabrali iba najdôležitejší zápas. Avšak ani výhra po nájazdoch nad tento rok nie moc presvedčivými Fínmi nebola nič oslnivé. V ich tíme navyše možno nájsť aj najväčšie hráčske sklamanie turnaja. Bol ním Jack Eichel, jeden z top prospektov tohtoročného draftu. A síce by niekto mohol namietať, že je o rok mladší ako kopa hráčov zúčastnených na turnaji, to ho neospravedlňuje. Ďalší nádejný prospekt Connor McDavid z Kanady má totiž iba 17 rokov a jeho výkony zodpovedali predpokladom. Avšak najväčším sklamaním turnaj, čo sa týka tímov je Švajčiarsko. To totiž v skupine, až na úvodný víťazný zápas s Českom nič neukázalo a zaslúžene putovalo do bojov o záchranu. Tam už hráči ako Noah Rod, Kevin Fiala, Jason Fuchs alebo Phil Baltisberger ukázali čo v nich je, ale dôvodom bol zrejme aj fakt, že proti ním stáli Nemci hodnotenie ktorých ani nestojí za námahu. Zaujímavým príbehom turnaja mohli byť Rusi, tí sa totiž prepotácali skupinou, avšak v play off zapli svoju červenú mašinu a tá zničila najskôr obrovského favorita z USA a následne aj napriek doterajšiemu hladkému priechodu turnajom nepresvedčivé Švédsko vo finále už ale nestačili na Kanadu. A to aj napriek tomu, že bojovali do dna síl, ktoré zdobilo ich hru v nadstavbe. Kanada ale proste mala svoj turnaj, silný výber v kombinácii s kvalitným herným prevedením bolo veľmi ťažko zdolať, teda priam nemožné nakoľko hviezdny výber prešiel skupinou bez straty bodu a to isté len v pomyselnej sfére predviedli aj v play off. Proste na tomto turnaji nemali konkurenciu, aj keď v niektorých momentoch mali slabinu v brankárovi. Inak ale absolútne zaslúžene prebrali štafetu po Fínoch, ktorí na tomto šampionáte len potvrdili dynamickosť podujatia, akú ťažko možno nájsť medzi seniormi.
All Star tím:
Brankár : Denis Godla (Slovensko)*
Obrancovia: Will Butcher (USA) , Vladislav Gavrikov (Rusko)
Útočníci: Nikolaj Ehlers (Dánsko), Max Domi (Kanada), Adrian Kempe (Švédsko)
*Dôvodom toho, že Godla je jediným Slovákom v tomto All Star výbere je, že som nechcel nikoho z korčuliarov nadradzovať nad toho druhého, to bol totiž aj kľúč k celkovému úspechu. Každý z nich sa podieľal dôležitou troškou.
Robo Michalec
Turna
j ako z ríše snov, hlavne pre slovenského fanúšika. Ako to na začiatku zle vyzeralo, a ako to na konci výborne dopadlo. Priznám sa, áno, po prvej prebdenej noci a výsledku 8:0 som chalanov odpisoval. Ani po zápase s Fínskom som nehýril prílišným optimizmom, bol to totiž zápas, v ktorom nám pomohlo šťastie a to si treba priznať. V tom zápase sa však niečo zlomilo. Hlavne naši hokejisti už nepôsobili odovzdaným dojmom ako proti domácim a začali bojovať o každý puk. No a samozrejme, zápas vyšiel Denisovi Godlovi, ktorý bol od tohto zápasu veľmi ťažko prekonateľný a doma sa stal aspoň po dobu šampionátu národným hrdinom. Zápas proti USA sme síce prehrali ale bolo zo cťou. Zápas proti Nemecku, ktorý sme označovali pred odchodom na MS ako kľúčový(teda tréner Bokroš) sme už zvládli bez problémov, hoci druhá tretina bola slabšia. To už si na nás brúsili zuby bratia Česi. Možnože nám aj prospelo, že Rusi ten silvestrovský zápas odohrali tak ako ho odohrali. Samozrejme, že českému tímu stúplo sebavedomie a ako tomu už býva zvykom, mysleli si, že nás roznesú na kopytách. (koniec koncov si to myslel aj Hadamczik v roku 2012 a ako to dopadlo…) Mal som pocit, že českí reprezentanti sa už videli v semifinále a mali pocit, že to príde tak nejako samo. Lenže naši chlapci sa tento raz vyhýbali zbytočným rečiam ale to, že chcú ísť ďalej preukázali na ľade na rozdiel od svojich protivníkov. Celý tento zápas vystihuje jedna veta, ktorá sa po ňom objavila v diskusií: Dnes českých hokejistov porazil slovenský tím. To bol podľa môjho názoru ten hlavný rozdiel v celom tomto zápolení. Bolo vidieť ako naši chlapci držia spolu, drú a makajú jeden za druhého. V semifinále sme celkom dobre využili šancu na reparát, aj keď to s postupom nevyšlo určite to bolo o veľa lepšie ako v prvom meraní síl na turnaji. Treba však povedať, že Kanada je úplne niekde inde, nie len oproti Slovensku ale povedzme oproti zvyšku Európy z výnimkou Ruska. Skúsme si predstaviť, že by sme okrem projektu Orange 20 mali v extralige ešte jednu dvadsiatku, tú Kanadskú. Myslím, že v tomto prípade by sa nehovorilo ako o senzácií keby niekto s nimi nejaké body stratil ale naopak keby niekto nejaké body dokázal získať.
V zápase o bronz sme vynikajúco využili nekoncentrovanosť Švédov v úvode stretnutia a hlavne gól Rosandiča s perfektnou Réwayovou prihrávkou stál zato. Chalani opäť ukázali nezlomný charakter keď ich nepoložila strata vedenia, no a samozrejme nemôžem opomenúť už tradične výborný výkon brankára. Svoje majstrovstvo ukázal Réway, ako buldog makal Palo Skalický, za čo bol odmenený víťazným gólom. Švédi sa po zápase zmohli len na výhovorky typu: Keby sme hrali tak, ako naozaj dokážeme, zdolali by sme ich každý deň v týždni. Keby bolo keby, mohli sme byť aj so zlatými medailami na krku. Slováci sú však národ skromný a tak sa uskromníme aj s bronzovými, ktoré majú však cenu zlata. Navyše sa môžeme pochváliť najužitočnejším hráčom turnaja a najlepším brankárom turnaja Denisom Godlom, ktorý sa po Jánovi Lašákovi a Janovi Lacovi stal ďalším našim národným hrdinom v maske.
All Stars turnaja: Godla – Jaroš, Butcher – Réway, McDavid, Pastrňák
Juraj Janoťák
Tohtoročné MS do 20 rokov sa stali šampionátom, na ktorý nikto z nás dlho nezabudne. Turnaj to bol výborný, nielen z pohľadu organizácie, ale aj z pohľadu zainteresovaných slovenských fanúšikov. Zlaté medaily smerujú do správnych rúk. Kanada bola jednoznačne najlepšia, najhokejovejšia a najviac svojimi výkonmi zabávala ľudí na štadiónoch a pred televízormi. Striebro získali Rusi, kto
rí v skupinovej fáze zaostávali za očakávaniami odborníkov, ale vo vyraďovacích kolách prepli na inú úroveň a nakoniec vo finále potrápili aj Javorové listy. Kvalitné výkony podávali aj Švédi, ktorým ale play-off vôbec nevyšlo a 4. miesto je veľkým sklamaním pre túto hokejovú krajinu. Ostatné tímy sklamali. Česko prichádzalo na turnaj ako tím, ktorý sa chce pobiť o medaily, ale už výkony zo skupiny trochu napovedali, že sny sú na to, aby sa snívali a realita býva krutá. Obhajcovia titulu z Fínska mohli byť radi, že nebojovali o udržanie sa v elitnej skupine, aj keď výkony nepodali najhoršie. USA neprešli štvrťfinále a na turnaji skončili skôr ako sa očakávalo. Nemecko, Švajčiarsko a Dánsko boli outsideri.
Slováci boli neskutoční. Áno, prvý zápas proti Kanade vôbec nevyšiel. Nebol to štart, aký sme si predstavovali. Kopili sme chyby a Kanade sme víťazstvo doslova darovali. Potom ale prišli Fíni a výkon, ktorý napovedal, že tento rok to bude cinkať. Denis Godla bol hrdina, ničil Suomi neskutočnými zákrokmi. Pripomínal Jána Laššáka z Goteborgu alebo Jara Haláka z Olympiády vo Vancouveri. Ukázal sa aj silný víťazný charakter celého tímu. Proti Fínsku sme prehrávali, ale úspešne sme stav otočili a získali tri body. V útoku po prvýkrát a nie naposledy zažiaril kapitán Martin Réway. Nasledovalo stretnutie s USA, kde sme s favoritom dlho držali krok. Zverenci Ernesta Bokroša ale nemali dostatočné šťastie v zakončení. Zároveň sme inkasovali lacnejšie góly. Koniec koncov finálne skóre nevyzeralo vôbec strašne. Na rad prišiel najdôležitejší duel turnaja. Aspoň na Slovensku sme si to všetci mysleli. Nemci veľa vody nenamútili, slovenskí reprezentanti ich vyškolili. Vďaka víťazstvu 5:2 sme postúpili do štvrťfinále z 3. miesta, kde nás čakali nebudení Česi, ktorí dokázali poraziť neskoršieho finalistu z Ruska. Pred stretnutím sa hovorilo o dvoch zaujímavých veciach. Český komplex a David Pastrňák, ktorý si myslel, že súpera porazí na tlačovke. V zápase sme nevideli ani jedno. Pastrňák nebezpečný bol, ale na Godlu si neprišiel. K Denisovi sa pridal aj skvelý tímový výkon, ktorým sa naši reprezentanti prezentovali počas celého šampionátu a Česko muselo zháňať letenky na cestu domov. Opäť v útoku vynikal Réway, ktorý ako správny kapitán potiahol tím, keď to najviac potreboval. Pastrňák svoj sen o zlate dosníval, zato naši chlapci si svoj sen stále prežívali. V semifinále sa zopakoval súboj Kanada vs Slovensko. Očakávalo sa pohodlné víťazstvo usporiadateľskej krajiny, ale realita bola iná. Godla a Slováci boli vyrovnaný súper, nanešťastie záver druhej tretiny našim reprezentantom absolútne nevyšiel. Strelili v ňom síce gól, ale inkasovali dva lacné a hlavne rozhodujúce. Do finále sme nepostúpili, ale kanadské publikum si všimlo Denisa Godlu a patrične mu to dalo pocítiť. Bolo to krásne gesto od ľudí, ktorí majú hokej v krvi. Čo sa týka našich ambícií, stále sme mohli siahnuť na bronz. Švédi chceli byť proti, ale neboli. Po celý čas ťahali za kratší koniec lana. Na ľad vykorčuľovali, ako keby len to stačilo k tomu, aby nás porazili. Dva rýchle a krásne góly boli pre nich ako ľadová sprcha, z ktorej sa ale dokázali oklepať ešte v prvej tretine. Potom už sa len pozerali, ako im Slováci berú bronz. Godla sa opäť predviedol, ale ešte lepší bol Réway, ktorý si pri víťazstve 4:2 pripísal 3 asistencie. Turnaj vrátil slovenských fanúšikov späť v čase. Pripomenuli sme si, aké je krásne vyhrávať. Na šampionáte sa zrodili noví hrdinovia. Slovenské krčmy sa zaplnili menami ako Godla, Réway, Rosandič, Skalický a ostatní. Za seba chcem poďakovať každému hráčovi za tú radosť, ktorú nám v tomto sviatočnom období priniesli a urobili. Bronz si zaslúžili.
All Stars turnaja: Godla – Butcher, Rosandič – Réway, McDavid, Domi
