Finále Slovenského pohára v hokeji bola výnimočná akcia, ktorá sa nekoná každý deň a nech si hovorí kto chce čo chce o významnosti tejto súťaže, finále stálo za to. Pri najmenšom bol konečne ako tak zaplnený zimák a fandilo sa od začiatku až dokonca.
Som rád, že som sa ho napokon mohol zúčastniť, keďže ešte doobeda v deň zápasu to vyzeralo všeljako až som napokon obdržal správu od Dada v štýle: Auto by sme mali, ešte je tu otázka či otvorím dvere a naštartujem. 😂 Nakoniec sa podarilo. Tento rok som sa teda mohol vybrať už na tretí hokej. Šípil som, že tento bude o niečo výnimočnejší a tak som zo skrine vytiahol dres z našej pomajstrovskej sezóny, ktorý som na sebe nemal asi tak 10 rokov. 😃
Prišli sme skôr, takže sme sledovali ako sa zimák postupne zapĺňa. Zápas si nenechali ujsť napríklad ani niektorí žilinskí futbalisti a okrem nich množstvo ďalších ľudí. Klobúk dole aj pred fanklubom z Humenného, ktorý meral cestu na zápas v utorok večer takže predpokladám, že jeho členovia na zajtra majú napísané ospravedlnenky a nahlásené dovolenky. Ak aj pred zápasom nemali, tak po jeho konci na tom určite zapracovali.😂
Zorganizované bolo všetko výborne akurát zjavne niektorí ľudia nečkali (pravdepodobne nie sú zvyknutí), že keď neprídu na čas a budú sa prebíjať cez ostatných, budú im trochu brániť vo výhľade a skúšať ich nervovú sústavu ale budiž im odpustené. Boli aj nejaké tie svetelné efekty čo asi nebolo bohviečo pre epileptikov ale inak to bolo pekné. 😃
O atmosféru sa starali oba fankluby, aj keď samozrejme viac bolo počuť domácich ultras, takže sme si tak trochu pripomenuli aj staré dobré extraligové časy.
No a k hokeju samotnému asi toľko. Keď Robo Varga v 9. minúte otvoril skóre a Žilina mala prevahu, vyzeralo to, že to pôjde ako po masle a ďalšie góly prídu každú chvíľu. Lenže prišlo pár nevyužitých šancí na oboch stranách. Hokej to nebol zlý ale tých nevyužitých šancí bolo nakoniec ako maku, napokon to vyzeralo tak, že sa to Žilina bude snažiť ubrániť na 1:0 lebo Tomáš Tomek opäť chytal výborne. Lenže prišla 57. minúta a „Rudy“ sa vybral za bránu tak ako xy krát predtým. Bohužiaľ, to ako xy krát predtým neskončilo a nejakou blbou náhodou sa mu zasekla hokejka v mantineli. To Humenčania využili a vyrovnali gólom prakticky do prázdnej brány.
Verili sme a dúfali, že sa to ešte otočí na žilinskú stranu lenže Humenčiania vyzerali byť na koni. Na začiatku predĺženia 3 na 3 sa rútil jeden z nich v samostatnom nájazde na Tomeka, ktorý ho ale vychytal a ešte udržal naše šance. Potom mohli rozhodnúť aj Vlci ale puk do brány nepretlačili. Nuž, šťastnejší v predĺžení boli napokon Humenčania, o ktorých výhre rozhodol v 64. minúte Kudin.
Po zápase to boli teda emócie iné aké sme čakali a v aké sme verili, že zažijeme. Prehra vo finále mrzí vždy ale oveľa viac doma, pred skvelou kulisou. V konečnom dôsledku to bol však fajn zápas a ako mi napísal Rasťo Konečný, tak pre nezaunteresovaného diváka fajn zážitok. Určite to bol aj veľký zážitok pre tých fanúšikov, ktorí merali za svojim tímom cestu z Humenného a napokon mohli v Žiline osláviť titul.
Človek prehru, aj keď nešťastnú nejako prkusne a ide ďalej ale čo ma zamrzelo ešte viac… Po zápase vyhlasovali najlepších hráčov. Na našej strane bol vyhlásený Tomáš Tomek – úplne právom a zaslúžene, držal nás celý zápas v hre (a nie len tento). Áno dostal nešťastný gól a môžeme polemizovať o tom či za bránu ísť mal alebo nie… Ale aby na neho domáci fanúšikovia po zápase pískali, tak to je naozaj smutné a na zamyslenie. Navyše keď bolo zjavné, že iniciátorom je jeden z rodičov malých hokejistov, ktorý stál vedľa neho v drese Vlkov, ktorý by sa naozaj mohol zamyslieť nad tým či takto svojej ratolesti chce ísť príkladom. Našťastie sa v hľadisku našli ľudia, ktorí toto konanie okamžite odsúdili a dali to dotyčnému aj patrične najavo.
Verím tomu, že nikoho dnešná prehra nemrzí viac ako práve Rudyho. A verím aj tomu, že každý príčetný fanúšik žilinských hokejistov je po dnešnom zápase na jeho strane. Snáď sa takéto šialene anomálie z našich zimných štadiónov raz na dobro vytratia.
Už len toľko, že na žilinský zimák sa v tejto sezóne ešte určite vrátim a verím, že nakoniec budeme môcť oslavovať titul…ten dôležitejší. 😃
A samozrejme gratulácia do Humenného. 😉
Finále Slovenského pohára:
Vlci Žilina – HC 19 Humenné 1:2 po predĺžení (1:0, 0:0, 0:1 – 0:1)
Góly: 11. Varga (Koyš, Halama) – 57. Trandin (Novický), 64. Kudin. Rozhodovali: Baluška, Konc – Hercog, Synek, vylúčení: 2:2, presilovky a oslabenia 0:0, 2273 divákov.
Žilina: Tomek – Šidlík, Jakubík, Růžička, Pišoja, A. Sloboda, Nahálka, Pobežal – Kluka, M. Halama, R. Varga – Koyš, Mráz, Macek – Melcher, Paukovček, Rehák – Ferenyi, Tibenský, Krajč – Lopušan
Humenné: Kozel – Jacko, Lenďák, Pulščák, Ťavoda, Zekucia, Novický, Thomka – Vaško, Vrábeľ, Safaralejev – Borov, Krajňák, Horvát – Zahradník, Trandin, Legalin – Frič, Markuš, Ragan – Kudin
