Plán na víkend bol pôvodne jednoduchý: v sobotu hokej a v nedeľu futbalové derby v Prečíne, kde hrala Domaníža. Lenže zápas hokejistov sa preložil na nedeľu kvôli súbojom slovenského pohára, ktoré sa v ten víkend hrali v Žiline. Keďže som mal hokejové zápasy ako prioritu – chalani z Banskej Bystrice sú vždy radi, keď ich prídem podporiť, no nestretávame sa často – rozhodol som sa nakoniec pre hokej. Futbalové derby mi teda ušlo, ale aj tak gratulujem futbalistom Domaníže a špeciálne ich staronovému trénerovi Milanovi Svobodovi, že doviedol tím k víťazstvu! 😊
Ráno v deň zápasu komplikácie pokračovali. Keď sa zápas presunul na nedeľu, predpokladal som, že to bude preto, aby sme mohli hrať na hlavnej hale. Keď som však ráno prišiel, zistil som, že na hlavnej hale má v čase zápasu tréning Áčko, takže sme hrali na vedľajšej. Tá je síce fajn, ale podmienky pre fotenie sú, povedzme… komplikované. 😅 A aby toho nebolo málo, treskúca zima urobila svoje. Chalani – Marek a Braňo, si to pochvaľovali, vraj sa im tam hralo super ale ja by som rozhodne ocenil, keby sme nabudúce hrali na hlavnej hale, kde už som oboznámený s podmienkami a mám tam svoje obľúbené miesta. 😂
K zápasom:
Našim deviatakom sa nepodarilo chytiť rytmus v prvej tretine, a tá v podstate rozhodla o celom zápase. Barani odskočili na rozdiel, ktorý sa už len ťažko doháňal. Hoci sa chalani v tretej tretine snažili zdramatizovať priebeh, veľký comeback sa nekonal. Aj tak som rád, že som opäť videl v akcii Bruna Gaňu, ktorý sa prezentoval dvoma gólmi.
Dva presné zásahy zaznamenal aj Bubo (Marek Bubelíny), takže si vylepšil svoju streleckú štatistiku. Boďo (Jakub Bodnár) mal dnes taktiež slušné čísla 1+2, takže sme po zápase aktualizovali našu spoločnú fotku. 😀
Mladší Bubo (Martin Bubelíny) sa v siedmackom zápase predviedol v plnej paráde. Ak dobre počítam, hattrick stihol asi počas prvých štyroch striedaní – na tabuli svietil čas 07:25. Barani dominovali jednoznačne a bola naozaj radosť pozerať na ich hru. 👏
S Marekom sa poznáme už dlhšie, skoro rok. Za ten čas som pravidelne cez sociálne siete komunikoval nie len s ním ale občas aj s jeho otcom – Marekom starším a veľmi milo ma prekvapilo, že aj on bol prítomný na oboch zápasoch aby povzbudil chalanov a mohli sme sa tak konečne stretnúť aj osobne.
Zaujímavé bolo, že mladý Bubo teda Maťo, stihol hattrick za neuveriteľných 7:25 – dal tri z prvých štyroch gólov svojho tímu. Kým sa jeho otec dostal do haly, už bola asi 10. minúta zápasu, a tak bohužiaľ ani jeden z týchto troch gólov nestihol…😀
A potom začala súťaž… Kto je lepší fotograf?
Maťo po zápase samozrejme očakával, že sa budeme chcieť odfotiť, väčšia otázka bola kto tú fotku urobí. Veril si na to Marek a zobral si foťák do rúk a šli sme teda na ľad urobiť fotku s Maťom vo výstroji. Po pár pokusoch sa to Bubovi nejako podarilo…😀 Keď som ale tie fotky videl, povedal som si, že ty kokos, fakt neviem, či z toho niečo vyčarujú aj tie moje grafické programy na úpravu fotiek. 😂 Nakoniec sa po dlhom a náročnom boji podarilo aj to.😁
Keďže výsledok ale nebol dopredu istý povedali sme si teda, že počkáme a skúsime ešte jednu fotku. S Marekom sme to nakoniec vymysleli tak, že na nej budú spolu s Maťom aby bolo jasné, že sú bratia. Nakoniec sa Kalo chopil iniciatívy a odfotil tú fotku, ktorá je teraz titulnou v tomto článku – kde som s Martinom a Marekom spolu. No a potom si ešte Bubo vzal opravný pokus a spravil mi fotku s Kalom….😂 Chalani to nakoniec zvládli, aj keď to bola celkom veselá súťaž, kto spraví lepší záber…..😂 Bolo to celé zábavné, typické pre skvelú a uvoľnenú atmosféru, ktorú títo chalani vedia vytvoriť po zápasoch.
Napokon sme si ešte chvíľu pokecali a pobrali sa spolu s chalanmi k ich autobusu. Debata pokračovala v nezmenenom zložení – ja, Marek, Braňo Petrovič a Kalo – kým som čakal na svoj odvoz. Pri autobuse ma však milo prekvapil malý Zeďo, ktorý sa prišiel pekne pozdraviť a poďakovať za fotky a podporu. Vtedy som ho stretol prvýkrát, hoci keď sme čakali na Maťa, aby sme si urobili tú druhú fotku, Marek mi už vtedy navrhol: „Nechceš fotku aj so Zeďom?“ Zeďo totiž vyšiel zo šatne prvý, a tak mi ho Marek rovno predstavil: „Toto je jeden výborný chalan a skvelý hokejista.“ Vtedy som však povedal, že dnes mi stačí fotka s Maťom.
Ako sme však debatovali pri tom autobuse, bol to práve Zeďo, ktorý ma veľmi milo prekvapil. Hoci sme sa nikdy predtým nevideli prišiel sa pekne pozdraviť a poďakovať za fotky a podporu. 🙂 Týmto svojim gestom si u mňa získal obrovské sympatie. Keď som si spätne premietol zápas, uvedomil som si, že áno, sledoval som hlavne Maťa, ktorý dal tri góly a bol vynikajúci, ale ďalší výrazný hráč na ľade bol práve tento vysmiaty chalanisko.
Odchádzal som zo štadióna s dobrým pocitom. Po všetkých zábavných príhodách a rozhovoroch som sa už tešil na ďalšie zápasy, kedy týchto chalanov stretnem. A mal som jasný plán – o dva týždne v Prievidzi ich opäť prísť podporiť. 🙂
