Hoci Slovensko a prakticky celá Európa už žije MS v hokeji v Minsku my vám ponúkame ešte pred ich začiatkom zaujímavý rozhovor o dobe nedávno minulej. Tím MHK Dubnica, víťaz druhej ligy, bol len krôčik od postupu do vyššej súťaže. V baráži proti prvoligistovi z Topoľčian však premrhal vedenie 3:0 v sérií. O príčinách prehry, ale aj o dubnických fanúšikoch a ďalších zaujímavých témach sme sa rozprávali s útočníkom MHK Dubnica, Tomášom Ďurinom.
Čo hovoríš nato, že návštevy na barážových zápasoch v Dubnici boli väčšie ako na zápasoch semifinále play-off extraligy, ako ste vnímali atmosféru?
Tak v prvom rade to bolo pre mňa príjemné prekvapenie. Na domáce zápasy si našlo čas vyše 3000 divákov. Prvýkrát som hral pred takou atmosférou. Pre mňa osobne to bol zážitok. Hlavne keď Miro Hlinka v šiestom zápase vyrovnal sekundu pred koncom na 3:3 myslel som, že zimák padne . Dokonca s nami cestovali do Humenného a na poslednom zápase v Topoľčanoch ich bolo asi 200. Klobúk dole pred dubnickými fanúšikmi.
Dostali ste sa do vedenia 3:0 v baráži, nebolo to tak, že už ste sa videli v prvej lige?
Neviem, ťažko povedať. Ja osobne som si po treťom zápase nepripúšťal, že by sme to nedotiahli tam kde sme chceli. Taký je šport, si strašne blízko ale zároveň aj strašne ďaleko. Tá čiara medzi úspechom a neúspechom je tenká.
Kde nastal obrat v barážovej sérií?
Boli dva. Oba v domácich zápasoch. Prvý v zápase číslo štyri keď sme v tretej tretine dokázali vyrovnať z 0:2 na 2:2 ale inkasovali sme 14 sekúnd pred koncom predĺženia. Druhý bol v zápase číslo šesť keď sme opäť v tretej tretine dokázali zmazať dvojgólové manko Topoľčian. No opäť sme dostali gól myslím, že to bolo asi 30 sekúnd pred koncom predĺženia. Som presvedčený, že keby sme aspoň jeden z týchto zápasov dotiahli do nájazdov tak vyhráme.
Počas baráže bol kritizovaný prezident MHK Tibor Paksi, že aj napriek tomu, že nato nemá pravidelne nastupuje v zápasoch a mal by uvoľniť miesto mladším. Čo si o tom myslíš ty?
Jasné, postrehol som to. Z časti s tým aj súhlasím, ale Tibor bol prezident klubu, on dával do toho svoje peniaze takže to bolo na ňom a my ostatní sme to museli rešpektovať. Avšak klamal by som keby som povedal, že som vždy súhlasil s tým čo spravil. Ale tam kde je teraz Dubnica, tam je vďaka Paksimu. Výhra v lige, baráž, za toto všetko môže Paksi.
Manažér Dubnice sa taktiež prezentuje tím, že v tomto klube ako jednom z mála na Slovensku nemeškali a nemeškajú hráčom výplaty. Je to skutočne tak?
Presne tak. Za dva roky čo som tu hral vždy som dostal to na čom som sa dohodol a zakaždým načas.
V baráži ste síce nakoniec neuspeli, ale stali ste sa víťazmi druhej ligy. Považuješ teda sezónu za úspešnú?
Keď sa na to pozriem z odstupom času tak po tímovej stránke určite. V základnej časti sme neprehrali ani jeden zápas, vo finále sme silné Humenné porazili 2:0 na zápasy a v baráži sme boli kúsok od úspechu. Po osobnej stránke určite nie som spokojný keďže sezóna mi nevyšla a nedokázal som nadviazať na minuloročné výkony.
Sezónu si začínal prípravou v Žiline, išiel si tam iba s cieľom rozohrať sa, alebo si chcel zabojovať o miesto v áčku? 
Tak jasné, že som sa chcel dostať do žilinského áčka ako každý jeden chalan, ktorý tam bol. Nemal som však veľké oči keďže viem ako to v Žiline funguje už dlhšiu dobu. Domáci hráči sú odpísaní na druhú koľaj. Pár mladých chalanov hrá, ale väčšinou majú za sebou niekoho kto ich tam tlačí a sú o level slabší ako chalani, ktorí odchádzajú hrať prvú ligu do iných mužstiev. A tým nemyslím seba.
Ako si zvládal tréningové jednotky pod vedením renomovaného trénera Nelibu? Musel to byť predsa len veľký skok oproti tréningom na úrovni druhej ligy. Dalo ti to niečo do nasledujúceho priebehu sezóny?
Určite to bol rozdiel. Pre mňa osobne bola ťažšia príprava ešte rok predtým s trénerom Spišiakom.
Máš už nejaké predstavy a plány do budúcej sezóny?
Momentálne nemám žiadne. Nikto ma neoslovil a venujem sa svojim pracovným povinnostiam mimo Žiliny.
Máš nejaký odkaz pre fanúšikov?
Jasné, že áno. Začínajú nám MS v hokeji, tak ľudia fandite a keď sa naši dostanú do finále tak kupujte nové televízory, objednávajte miesta v hostincoch, krčmách, kaviarňach, u kamarátov….:D
Keď už sme sa dostali k tejto téme, čo očakávaš od nášho mladého tímu, a ktoré tímy podľa teba získajú medailu?
Očakávam od našich bojovný hokej, veľa korčuľovania keďže máme pomerne mladé mužstvo. Moje tipy na medailistov sú: Kanada, Švédsko, Rusko.
Robo Michalec
foto: Dominika Handzušová, Adam Šoltés
